Možno ste zaregistrovali, že v širokom spektre ponúk Upac tento semester pribudla ešte jedna nová – sú to Mariánske stretká spojené s rozjímaním a zdieľaním sa o biblických ženách. Na týchto stretkách sa stretávame každú stredu o 19. hodine a našou animátorkou je sr. Margita. Po stretku sa spoločne v kaplnke sv. Alberta modlíme večeradlo s Pannou Máriou.
Cieľom týchto stretiek je prehĺbiť svoj vzťah k Panne Márii a objavovať jej krásu v jednotlivých biblických ženách. Každá zo žien Starého zákona má v sebe niečo krásne, čím sa môžeme inšpirovať a v čom sa jej môžeme pripodobniť. Zo Svätého písma nevieme veľa o Panne Márii. Anjel Gabriel ju však oslovuje ako tú, ktorá je plná milosti, a práve na základe rozjímania o starozákonných ženách, ktoré sú v niečom predobrazom Panny Márie, môžeme Máriu hlbšie spoznávať.
Na prvom stretku sme sa na základe biblického textu a rozjímania rozprávali o Anne, Samuelovej matke, ktorá nemohla mať dieťa napriek tomu, že veľmi po ňom túžila. Anna bola manželkou Elkána, ktorý mal okrem Anny aj manželku Fenenu, ktorá mala deti. Elkána miloval Annu viac aj napriek tomu, že mu nemohla dať deti. Fenena cítila, že Elkána miluje viac Annu, a nenávidela ju – urážala ju až tak, že Anna plakala a nejedla. Raz, keď sa vybral Elkána so svojimi manželkami do chrámu do Šíla obetovať Bohu, Anna vstúpila do chrámu a dlho sa modlila pred Pánom a vylievala si pred ním srdce. Urobila potom sľub, že ak ju Boh vyslyší, obetuje svoje dieťa Bohu. Vzadu v chráme pozoroval Annu kňaz Héli, ktorý sa domnieval, že Anna je opitá. No keď ju oslovil, Anna mu vysvetlila, že nie je opitá, ale ako veľmi trpí. Následne ju požehnal a Anna odišla domov. Po roku Anna porodila syna – Samuela, ktorého neskôr podľa svojho sľubu obetovala Bohu. Anna zaspievala chválospev, v ktorom oslavuje Boha ako toho, kto je na strane utláčaných a slabých. Neskôr Anna porodila ešte ďalšie deti.
Anna môže byť pre nás vzorom predovšetkým v hlbokej pokore – pokore pred Bohom (v súžení sa utiekala k nemu) i pred ľuďmi (nereagovala na urážky Feneny ani Heliho). Anna Bola múdra žena a rozvážna vo svojich slovách (nežalovala sa svojmu manželovi, pretože vedela, že by to narušilo jeho vzťah s druhou manželkou – Fenenou, a tak sa utiekala len k Bohu). Anna bola teda ženou modlitby, ktorá aj dodržala svoj sľub voči Bohu – obetovala svojho syna, text Sv. písma však dodáva, že Anna okrem syna prináša aj niečo naviac, čiže bola vďačná a štedrá. Sv. písmo nám ďalej predstavuje Annu ako vytrvalú ženu, ktorá veľa rokov dokázala znášať svoj ťažký údel, pričom z jej úst nepočuť slová beznádeje, že Boh na ňu zanevrel, ale v pokore, s modlitbou nesie svoj kríž. Pokora je to, čo žiari predovšetkým z Anninej postavy, a práve ňou sa Anna najviac pripodobňuje Panne Márii. Anna nás učí, že pravá pokora nerozdeľuje ľudí, ale ich spája; že pokora neuráža druhých, ale mlčí, keď iní urážajú a pokojne prijíma utrpenie. Učme sa teda od Anny týmto čnostiam a nenechajme sa znechutiť utrpením, pretože Anna nám ukazuje, že ak znášame svoje utrpenie v pokoji a s Bohom, tak výsledkom bude nádherný chválospev k oslave Boha.
V príbehu dvoch Elkánových žien, Feneny a Anny, vidíme dva rôzne postoje k utrpeniu, ktoré nechýba v živote žiadneho človeka. Fenena v utrpení nehľadala pomoc u Boha, ale urážala a zraňovala svoju sokyňu. Takýto prístup k utrpeniu jej však nepriniesol nič pozitívne. Naproti tomu Anna si v utrpení otvorila srdce pred Bohom v dôverujúcej, vytrvalej modlitbe. A Boh, ktorý je blízky všetkým, čo ho vzývajú úprimne, zmenil jej utrpenie na požehnanie a radosť. Tým je aj nám príkladom plodného, konštruktívneho a pozitívneho prístupu k utrpeniu.
Autorka: Lucia, študentka FF KU