Z desiatich uzdravených malomocných sa iba jeden vrátil k Ježišovi, aby sa mu poďakoval a aby zároveň chválil a velebil Boha. A ten jeden bol cudzinec – Samaritán. Prečo sa vrátil iba on a prečo aj nie tí ostatní?
Z tejto evanjeliovej skúsenosti si pre svoj život môžeme uvedomiť niekoľko faktov.
- Máme skúsenosť, že niekedy neveriaci ľudia, resp. ľudia, ktorí sa za takých vyhlasujú, nás veriacich kresťanov predbehujú v láske, v statočnosti, v zodpovednosti a vo vďačnosti tak, ako cudzinec – Samaritán – pohan z dnešného evanjeliového príbehu. A pritom práve my, ktorí nasledujeme Krista a vznešené evanjeliové hodnoty, my by sme mali inšpirovaní Kristom predbiehať všetkých ostatných v láske. Na prvom mieste my by sme sa mali predbiehať v láske, aby všetci ostatní mohli povedať: „Pozrite sa, ako sa navzájom milujú!“
- Vďačnosť je jednou z najdôležitejších ľudských čností. Vďačný človek je pokorným človekom, uvedomuje si: „Čo mám, aby som nebol dostal?“ A ak si niečo uvedomuje, čo je jeho vlastné, tak sú to jeho hriechy. Vďačnosť je vďačnosťou voči Bohu a voči ľuďom. Vďačnosť je akoby novou prosbou. Ak sme vďační máme nádej, že aj na budúce nám dajú.
- Nestačí prísť za Ježišom len vtedy, keď sme v núdzi. On sa nad nami rád zmiluje a pomôže nám. Lenže my ľahko zabúdame. Možno práve preto niekedy Boh pri našich prosbách akoby mlčal. Ježiš však túži potom, aby sme za ním prichádzali stále, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. Ak totiž budeme prichádzať za ním stále, on nám dá viac, on uzdraví nielen naše telo, ale aj našu dušu. Práve toto sa stalo neznámemu cudzincovi. Pretože sa vrátil, Ježiš mu dal viac ako ostatným deviatim. A preto nestačí sa uspokojiť s málom. Od Ježiša máme prosiť čím viac, najviac.
Nuž prečo sa nevrátili aj tí ostatní deviati? Nevieme. Jedno však vieme, že stojí zato sa vždy vrátiť k Ježišovi, denne sa vracať k Ježišovi. Vždy to stojí za to, aby aj nám mohol povedať: „Vstaň, tvoja viera ťa uzdravila.“
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda