Skip to content Skip to footer

Reportáž z púte do Veľkonočného Ríma (aktualizované v nedeľu 8.4.2012)

Naši pútnici vyrazili v utorok 3.apríla v popoludňajších hodinách  do Ríma. Spolu tam prežijú za prítomnosti pápeža Benedikta XVI. Veľkonočné Trojdnie a po slávnostnej svätej omši v 1. Veľkonočnú nedeľu sa vyberú na cestu späť na Slovensko. Čo všetko v Ríme prežili, Vám sprostredkuje otec Jozef Žvanda, ktorý spolu s otcom Róbertom Slotkom a otcom Ondrejom Šmidriakom sú duchovným doprovodom našim pútnikom.

————

Prvé dni vo Veľkonočnom Ríme

Od utorka 3. Apríla 2012 putujú študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku spolu s univerzitnými kaplánmi ulicami Veľkonočného Ríma. Prvých dvadsať hodín to bolo skôr putovanie mysľou a očakávanie spojené s podriemkavaním na autobusových sedačkách. Predsa však v stredu ráno 4. Apríla 2012 o 9.30 hod. dorazila unavená päťdesiatčlenná posádka do „Večného mesta“, ktorú už od prvých minút prebral k životu rýchly pulz mesta siedmych vrškov.

Vatikánske múzea, ktoré okolo poludnia pojali do svojich útrob aj mladých Ružomberčanov, odkryli svoje tajomstvá a pred očami všetkých sa akoby odvíjal filmový pás histórie od najstarších vekov. Bolo tu naozaj čo vidieť a obdivovať.  Človek by potreboval more času, aby to všetko aspoň čiastočne preštudoval, aby sa nad tým všetkým mohol zamyslieť. Nie nadarmo sa hovorí, že história je učiteľkou života, nie nadarmo sa vraví, že človek nesmie zabudnúť na svoju históriu, lebo v opačnom prípade sa mu tá môže veľmi ľahko zopakovať.

Vrchol prehliadky múzeí bol určite spojený s návštevou Sixtínskej kaplnky. Freska Posledný súd od slávneho Michelangela je fascinujúca a neopakovateľná. Pri meditácii nad jej výjavmi človek mohol veľa pochopiť. Mohol pochopiť , aké krehké sú pozemské piliere. Jasné gesto Božieho Syna na konci vekov ich pevnosť zmení v prach a zostane iba jediná opora, ON, Alfa a Omega.

Z Vatikánskych múzeí to pútnici mali namierené do majestátnej Baziliky sv. Petra, kde už vrcholili prípravy na slávenie veľkonočného Trojdnia.  Aj preto bol  v Bazilike obmedzený prístup. Iba niektorí stihli dostať sa bližšie k hrobu sv. apoštola Petra či k hrobu bl. Jána Pavla II. Napriek tomu bolo tu cítiť ich prítomnosť. Aj keď sa deň čo deň od nás akoby časovo vzďaľovali, predsa akoby tu boli s nami ešte bližšie, bližšie, ako keď tu žili.

Vrcholom prvého dňa pobytu v Ríme bola večerno-nočná  sv. omša v ubytovni, ktorá sa na pár dni stala útočiskom pre mladých pútnikov z Katolíckej univerzity. Otec Ondrej Šmidriak tu v takmer predpolnočnej kázni poukázal na mladého taliana, muža ôsmych blahoslavenstiev, bl. Pier Giorgia Frassatiho. Ten vo svojom krátkom živote ohraničenom dvadsiatimi štyrmi rokmi dokázal dokonale pretaviť lásku k Bohu na lásku voči ľuďom. Jeho životné motto “K výšinám” je aj pre mladých vysokoškolákov z Ružomberka výzvou kráčať dohora, proti prúdu, k Bohu.

o. Jozef Žvanda, Rím 5.apríla 2012

Fotogaléria

————

 Naše putovanie veľkonočným Rímom pokračuje ďalej.

Spolu s tisíckami pútnikov z celého sveta zažívame univerzalitu Cirkvi a sveta. Aj keď sme z rôznych kútov sveta, spája nás jeden láskavý Boh, viera, nádej a láska. Zelený štvrtok bol pre nás všetkých veľkým darom. O 9.30 dopoludnia sme spolu so zhromaždenou Cirkvou, s tisíckami kňazov a Svätým otcom Benediktom XVI. slávili v Bazilike sv. Petra omšu svätenia olejov, pri ktorej sme si, my kňazi, obnovili aj naše kňazské sľuby. Aj keď sme nemali dostatočný počet vstupeniek, predsa sme sa do majestátnej Baziliky sv. Petra vo Vatikáne dostali všetci. Pre väčšinu našich mladých pútnikov to bol jeden z najväčších zážitkov dňa. Byť tak blízko pri hrobe sv. Petra, môcť s ľuďmi z celého sveta vyznávať jednu vieru, je  zážitok, ktorý sa hlboko zapíše do našich sŕdc. Po sv. omši sme stretli viacerých slovenských kňazov, ktorí študujú v Ríme. Mali sme možnosť osobne hovoriť aj s Miroslavom kardinálom Vlkom, emeritným pražským arcibiskupom, ktorý je taktiež v týchto dňoch v Ríme. Tento deň priniesol ešte mnoho iných zážitkov: Napríklad prechádzka mestom Rím, návšteva námestia Piazza Navona, návšteva staručkého Panteónu, prehliadka rímskeho fóra a iné zážitky, o ktorých napíšem na budúce.
Z Ríma Vás v mene pútnikov z KU v Ružomberku pozdravuje Jozef Žvanda.
Rím 6.apríla 2012

Videogaléria (časť 1.)

————

Zelený štvrtok a Veľký piatok…

Čosi nevšedné som prežíval počas Zeleného štvrtka. Keď som so spolubratmi prichádzal na Vatikánske námestie a keď sme sa blížili k Bronzovej bráne, za ktorou bola obrovská sakrestia a možno dvetisícky kňazov, ktorí sa pripavovali na omšu svätenia olejov spolu s pápežom, zažíval som čosi nevšedné. Mnohí vatinkánski policajti nás už zďaleka s úsmevom pozdravovali. Zrazu som pocítil, akú úctu prežívajú voči nám kňazom. Často mi totiž toto chýba. Nie žeby som si nárokoval na poklony, to nie. Niekedy mi však chýba zdravý vzťah laik verzus kňaz. A zrazu som to v Ríme pocítil. Bol som hrdý a vďačný Bohu, že som kňazom. No potom prišiel Veľký piatok. Opäť prichádzame k Bronzovej bráne, opäť kňazi. Vítajú nás tí istí ľudia ako včera. Len na ich tvárach mi chýba úsmev a na každom kroku odo mňa, od nás, pýtajú “ticket” – vstúpenku na Bohoslužby Veľkého piatku. Nemám, neušiel sa nám. A tak nakoniec zostávam pred bránami Baziliky sv. Petra spolu aj s ovečkami. Trocha som nervózny. No potom si uvedomím, tak to asi chce Boh,tak je to asi dobre. A tiež si uvedomujem, ako rýchlo skončil Zelený štvrtok a nastala realita, Veľký piatok.
o. Jozef Žvanda
Rím  7.apríla 2012

Videogaléria (časť 2.)

Videogaléria (časť 3.)

————

Púť študentov Katolíckej univerzity v Ríme – Veľký piatok 2012
Rím nás v týchto dňoch objal teplými slnečnými lúčmi. Na každom kroku stretávame pútnikov z celého sveta, na tvárach ktorých akoby sa odrážali tieto lúče slnka alebo aspoň túžba po nich.  Veď každý túži milovať a byť milovaný. Vo veľkopiatočné ráno sme našu púť sme začali v Chráme sv. Petra v okovách, kde sa nachádza slávny mramorový Mojžiš od možno nemenej slávneho Michelangela. Potom sme zamierili do Baziliky sv. Klementa, kde pri pozostatkoch sv. Cyrila sme vyznali svoju vieru. Potom sme zamierili k Svätým schodom na Lateránskom námestí. Pre mnohých z nás to bol hlboký zážitok prežívať s Ježišom jeho posledné kroky pred umučením. Totiž tu sa nachádza časť schodov po ktorých údajne kráčal Pán Ježiš k Pilátovi. Mnohí sme v pokore na kolenách pomaly kráčali dohora, aby sme raz s Ježišovou pomocou dokázali vystúpiť ešte vyššie.  Príjemný oddych nám ponúkla matka všetkých kostolov, Lateránska bazilika. Tá je postavená na základoch chrámu, ktorý dal postaviť v 4. Storočí Konštantín Veľký. Koľko párov nôh už prešlo týmto chrámom… A dnes my. Aké budú naše životné kroky? Sochy apoštolov na stenách chrámu nám hovoria jasne – kráčať za Kristom sa oplatí. Z Lateránu naše kroky zamierili do Baziliky Sancta Maria Maggiore. Aj tento starobylý chrám, ktorý pre nás Slovanov znamená tak veľa, nám ponúkol svoju náruč. V nej sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Som rád, že naši študenti sa radi modlia. Je to dobré znamenie. No a potom sme už mierili k Bazilike sv. Petra do Vatikánu, kde sme sa tešili na slávenie Veľkopiatočnej liturgie. Do chrámu sme sa žiaľ nedostali. Nemali sme lístky – vstupenky. A tak sme zostali „ante portam“ – pred jej bránami. Našťastie veľké televízne obrazovky nám sprostredkovali zábery priamo z diania v Bazilike, a tak aj takýmto spôsobom sme meditovali nad Ježišovým utrpením a smrťou.
Vrcholom dňa bola modlitba Krížovej cesty v rímskom Koloseu. Prekvapilo ma to množstvo prítomných modliacich sa ľudí. Aj tu na tomto mieste sme zažili univerzalitu Cirkvi. S niekoľkým mladými sme obišli okolo celého Kolosea a všade množstvo modliacich sa ľudí. Veľmi to na mňa zapôsobilo. Asi toto je tá správna cesta – modlitba. Toto je určite riešenie pre naše životy. Som rád, že naši mladí sa radi modlia. Aj pre nás kňazov sú obrovským povzbudením. Hádam toto je riešenie aj pre Katolícku univerzitu v Ružomberku. Modlitba.
Z Ríma o. Jozef Žvanda   8.apríla 2012

Videogaléria (časť 4.)