Keď sa Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ (Lk 9, 18-22) Ježiš sa osamote modlil. Ježiš sa modlil. Potreboval sa Ježiš modliť, potrebuje sa Ježiš modliť? Veď je Božím Synom. Ježiš je Boh. Potrebuje sa Boh modliť? A predsa sa modlí. Ak sa Boží Syn modlí, znamená to, že je to veľmi dôležité a že aj my sami sa máme modliť. Ak je pre Božieho Syna dôležitá modlitba, potom, čo pre nás?
Ježiš sa osamote modlil. Aj my potrebujeme takúto modlitbu v samote a v tichu. Avšak aj napriek samote a tichu, môže nás prenasledovať nesústredenosť v modlitbe. V takomto prípade je potrebné vzbudiť si úmysel: „Dobrý Bože, táto chvíľa, ktorú teraz mám k dispozícii, patrí iba Tebe. Ak by sa stalo, že my utečú myšlienky, prosím, aj tak moje srdce patrí iba Tebe.“
Ježiš sa modlil osamote. Aká bola jeho modlitba? Ako sa Ježiš modlil? Ježišova modlitba je rozhovorom s Jeho Otcom, s naším Nebeským Otcom. Ježiš sa so svojím Otcom zhováral, a tak jeho modlitba nebola nudnou modlitbou, nebola iba akýmsi prázdnym mlátením slamy. On sa zhováral so svojim Otcom, a tak ho modlitba nikdy neunavila, nikdy nebola nudnou, nikdy nebola bezmyšlienkovitou. Aj naša modlitba má byť takou. V našej modlitbe sa máme s naším nebeským Otcom zhovárať o tom, čo nás teší, čo nás trápi, po čom túžime. V modlitbe máme tiež hovoriť Bohu o našich bratoch a sestrách, o tom, čo ich teší, o tom, čo ich trápi.
Keď sa Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Za koho nás pokladajú ľudia, keď sa modlíme? Čo si o nás myslia? Že sme slabosi a že iba slabosi sa modlia? Možno aj toto im v mysli napadne. Za koho nás pokladajú ľudia, keď sa modlíme? Podstatné, čo si o nás myslí sám Boh. A ľudia? Každého raz prinúti bieda k modlitbe. Bieda učí ľudí modliť sa. Raz to na každého príde, skôr či neskôr. Je len škoda, že niektorí sa budú modliť iba zo strachu pred večným trestom, zatiaľ čo pre nás modlitba znamená čosi oveľa viac. Znamená to pre nás milosť byť s Otcom, byť s nebeským Otcom už tu na zemi.
Text a foto: Jozef Žvanda