Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť. Áno, všetko je márnosť, všetko je márnosť nad márnosť bez Boha. Všetko je márnosť nad márnosť, ale bez Boha. Naopak všetko s Bohom je veľkým darom. Všetko na tejto zemi je s Bohom veľkým darom, aj radosť aj smútok, aj úsmev aj slza, aj zdravie aj choroba, aj bolesť, aj život aj smrť. Ba dokonca aj náš hriech, ak ho v pokore oľutujeme je tou šťastnou vinou, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ. Bez Boha všetko smeruje k ničote. S Bohom je všetko radosť, lebo všetko smeruje ku vzkrieseniu. S Bohom má všetko zmysel.
To môžu potvrdiť aj svätci dnešného dňa, sv. Kozma a Damián, dvaja bratia – dvojičky, ktorí sa spolu so svojou matkou a s ďalšími troma staršími bratmi na konci tretieho storočia po Kr. presťahovali z Ázie do sýrskeho mesta Egeji. Sv. Komza a Damián sa stali lekármi a neúnavne pomáhali ľuďom a vďaka ich príkladu sa mnohí pohania obrátili na kresťanstvo. To sa nepáčilo pohanským kňazom, ktorí prichádzali o svoje zisky, preto v roku 303 za vlády cisára Diokleciána, oboch bratov obžalovali, že robia čary a tak zvádzajú ľud, aby sa klaňal kresťanskému Bohu. Potom ich rôznym spôsobom mučili a nakoniec ich priviazali na kríž a hádzali do nich kamene a šípy. Podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou spolu so svojimi troma bratmi 2. decembra 303.
Kresťania ich telá potajme odniesli do biskupského mesta Kyros v Sýrii. Keď sa neskôr cisár Justinián (527-565) na ich príhovor zázračne uzdravil, dal na ich počesť postaviť v Kyre baziliku. Pápež Félix IV. (526-530) dal na ich počesť postaviť kostol v Ríme, kde sa nachádza mozaika, vyobrazujúca dvoch svätcov. Patrí k najvzácnejším umeleckým dielam v Ríme. Kozma a Damián sú poslednými svätými, ktorí boli zaradení do Rímskeho kánona.
Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť. Naozaj? Áno, márnosť nad márnosť, všetko je márnosť bez Boha. Naopak s Bohom je všetko darom, všetko totiž smeruje ku vzkrieseniu.
Text a foto: Jozef Žvanda