Dnes sa začína nový, v poradí už dvadsiaty prvý akademický rok, do ktorého na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku vstupujeme na sviatok svätého apoštola a evanjelistu Matúša. On stál na začiatku Ježišovho verejného účinkovania, v ktorom Ježiš nechcel zostať sám. Pán si ho povolal zo zvláštneho miesta, povolal si ho z mýtnice, kde Matúš pracoval ako colník. V očiach svojich rodákov bol zlým človekom, bol hriešnikom, lebo ožobračoval vlastný národ, na ktorom sa obohacoval a spolupracoval s Rimanmi, ktorí okupovali jeho krajinu a utláčali miestny ľud. Prečo si Pán vybral práve jeho? Nevieme. Jedno však vieme, Matúš bol pripravený vykročiť za Pánom, bol pripravený nechať sa ním formovať, aby neskôr bol poslaný, aby neskôr sám pripravoval svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela…
Na každého z nás spočinul Pánov pohľad, na študentov a pedagógov, na zamestnancov, ale aj na všetkých tých, ktorí z rozličných dôvodov vstupujú na pôdu našej Alma Mater, na pôdu našej Katolíckej univerzity. Nech už je náš stav akýkoľvek, predsa na nás Pán Ježiš Kristus zhliadol a zároveň nás pozval, aby sme sa všetci nechali ním formovať, aby nás všetkých pretvoril, tak ako Matúša. O to väčšia zodpovednosť je tu na pleciach pedagógov, ktorí sa majú nechať Ježišom formovať a zároveň sami majú byť formátormi a majú pripravovať svätých, našich študentov na dielo služby. Apoštol Pavol zvlášť zdôrazňuje, že apoštoli, učitelia, formátori majú pripravovať „svätých“ na dielo služby, majú pripravovať „svätých…“ Tí, ktorí sú nám zverení, naši mladí študenti sú v Božích očiach, podľa slov apoštola Pavla, vzácni, sú svätí, lebo sú plní ideálov a túžby po čistej a úprimnej láske, po pravde, dobre, kráse, spravodlivosti. Títo mladí „svätí“, majú byť pripravovaní pre službu, pre budovanie Kristovho tela, pre jednotu viery, pre poznanie Božieho Syna. (Porov. Ef 4, 7.11-13)
Toto je príliš veľká a priťažká úloha pre apoštolov, pre učiteľov, pedagógov a vychovávateľov. Aby to zvládli, aby sme to zvládli, potrebujeme sa neustále nechať viesť našim Pánom, potrebujeme sa nechať ním formovať, potrebujeme neustále prosiť o svetlo Ducha Svätého, potrebujem prosiť o pomoc Matku dobrej rady, ktorá je zároveň Sídlom múdrosti, potrebujeme sa živiť Božím slovom a sviatosťami, potrebujeme budovať spiritualitu spoločenstva, aby sme tak mohli našich „svätých“, našich študentov, správne viesť, aby sme k ním mali primeranú úctu, ale zároveň, aby sme ich milovali náročnou intelektuálnou láskou, ktorá má silu pretaviť vzdelanie v múdrosť. Na tejto ceste nech nám pomáha aj apoštol a evanjelista Matúš, na ktorom spočinul Pánov milostivý pohľad a on, mýtnik Matúš, vykročil na novú cestu. Vykročil za Pánom.
Jozef Žvanda