Magnificencie, Spektability, páni profesori, docenti, predstavitelia cirkevného a verejného života, milí študenti, bratia a sestry!
Po tieto dni sa nám, veriacim ľuďom, dostáva mnoho otázok, hlavne v súvislosti s končiacim sa pontifikátom Svätého otca Benedikta XVI. Akokoľvek, tento pokorný a múdry Boží služobník nás učí ešte aj pri svojej rozlúčke s úradom pápeža. Dá sa ľahko vybadať, že vážnosť úradu a dôležitosť funkcie, ktorú verne zastával, vysoko povýšil nad vlastnú osobu. Nenaviazal službu pastiera Cirkvi iba na svoju osobu, ale znovu raz poukázal na Toho, kto ako Najvyšší pastier spravuje a vedie svoju Cirkev v toku času a behu celých dejín.
Ježiš Kristus nás sprevádza na každom kroku a hoci ho priamo nevidíme, On je motívom, príčinou i princípom nášho konania i tohto nášho dnešného stretnutia, pri ktorom uvedieme do úradu nového dekana Pedagogickej fakulty našej univerzity. Úrad a úloha zostávajú, hoci ľudia v nich sa menia. A tak je na mieste vyjadriť vďačnosť za doterajšie vedenie fakulty a zároveň vyprosovať u Boha milosti potrebné pre nového človeka pri jej kormidle.
Boh je ten, ako hovorí prorok Izaiáš v dnešnom prvom čítaní, kto dáva dážď i potrebný vzrast. On uschopňuje i spôsobuje úrodu, človek je bez jeho pomoci doslova neschopný ničoho. (Iz 55, 10-11) Preto Ježiš svojich učeníkov učí modliť sa v absolútnej dôvere voči Otcovi na nebesiach. On pozná to čo potrebujeme, ešte skôr ako by sme ho prosili. On vidí aj v skrytosti, pozná myšlienky i pohnútky srdca každého človeka. Boh nehľadí ako človek. On vidí aj to, čo je ľudskému oku skryté. Vidí aj to, čo my ľudia často prehliadame.
Francúzsky spisovateľ a mysliteľ Antoine de Saint Exupéry sa vo svojom príbehu o Malom princovi v jednej časti pozastavuje nad dôležitosťou vnútorného pohľadu na veci a udalosti v živote človeka. V dialógu líšky a Malého princa vyjadruje, aký dôležitý je pohľad srdca – pohľad viery:
Zbohom, povedala líška. Hľa, tu je moje tajomstvo. Je úplne jednoduché: Len srdcom sa dá vidieť správne. To podstatné je očiam neviditeľné! … Ľudia už zabudli na túto pravdu, ale ty na ňu nikdy nezabudni!
Skutočne, aké je dôležité učiť sa upriamovať pozornosť na to, čo je bežným okom neviditeľné, ale predsa vzácnejšie ako to, čo možno zmerať či odvážiť. V súvislosti s dnešnou slávnostnou inauguráciou, chcem pripomenúť, že medzi najvážnejšie priority Pedagogickej fakulty v rámci KU patrí aj šírenie hodnôt, ktoré sú očiam často skryté, no nie sú celkom nepoznateľné. Vieme, že bez účinnej výchovy a bez budovania pocitu zodpovednosti za osobný i za spoločenský život, bez odovzdávania hodnôt, by sa život stal chaosom a bol by neznesiteľný.
Grécky výraz paideia – znamenal pre život v starovekom Grécku veľmi veľa. Dobrou výchovou sa už od útleho veku skúsení učitelia starali o dobrú budúcnosť mladšej generácie. Dôraz kladený na všestranný rozvoj ľudskej osoby – vedomostný i morálny – sa pričinil o vzostup i rozkvet vtedajšieho kultúrneho sveta.
Dnešný svet je takisto odkázaný na dobrých pedagógov, sčítaných v humanitných i exaktných vedách. K poslaniu kresťansky zmýšľajúceho a veriaceho učiteľa sa však okrem povinnosti informovať, pripája aj výzva formovať a odovzdávať tak vieru i hodnoty tejto viery – poukazovať na Boha, ktorý nás presahuje, a napĺňa zmysel nášho života. Vo vzťahu k nemu ako k Otcovi, vytvárame skutočné medziľudské vzťahy medzi sebou navzájom.
Medzi morálnymi a etickými kresťanskými hodnotami, na ktoré pri úlohe dobrej formácie nemožno zabudnúť, dominuje predovšetkým úprimnosť, korektnosť, tolerancia, vernosť, spoľahlivosť a zodpovednosť. Kresťanské hodnoty v komunikácii sa najviac zhodnocujú ako transparentnosť a porozumenie. Hodnoty spolupráce sú zasa viditeľné v spolucítení so spoločenstvom, v spolupatričnosti, v otvorenosti a angažovanosti, v disciplíne, v schopnosti obetovať sa pre spoločné dobro. A nakoniec sa kresťanský učiteľ má snažiť o odovzdávanie hodnôt dobrého výkonu jednotlivca, ktoré sa javia ako samostatnosť, flexibilita a kvalita.
Naša spoločnosť je čím ďalej, tým viac povrchná. Ekonomické ukazovatele sa stávajú novými zárukami pokroku a celkového napredovania. Stávame sa necitlivými na hodnoty, ktoré nemožno presne vyjadriť číslami. Religiozita sa odsúvala veľmi dlho do sféry súkromnej. No v ostatnom čase prichádzame na to, že k celkovému pohľadu na život človeka patrí aj viera, aj hodnoty, aj morálka. Krízy sa nedajú prekonať bez zlepšenia týchto ukazovateľov.
Pohľad na spoločnosť, ale aj na Katolícku cirkev v jej strede je v ostatnom čase často spájaný s metaforou veľkého staveniska. Je to iste čosi nedokonalé a hlavne nedokončené. To platí aj pre inštitúciu akou je škola – určite aj naša Katolícka univerzita. Totiž, v názoroch na to, ako by mali presne vyzerať konkrétne stavebné plány a ako by sa mali zrealizovať stavebné úpravy, sa ťažko hľadá jednota. Každý má svoj pohľad. Každý by to vedel potiahnuť dopredu svojim spôsobom. No naliehavá potreba danej stavby je neodškriepiteľná pre všetkých. Veď tu nakoniec priamo či nepriamo ide o dobro človeka, o jeho dôstojnosť.
Na živej stavbe sa práce zastavia iba málokedy. Aj Pedagogická fakulta by mala byť miestom neustáleho budovania. Otázkou ale zostáva, v akom duchu ju chceme ďalej rozvíjať? Na čele s novým dekanom, tak ako doteraz, buďte dobrou zárukou pri formovaní veriacich pedagógov, pri odovzdávaní vedomostí, hodnôt i samotnej viery. Viera sa odovzdáva a upevňuje nielen slovom, ale i skutkami, nielen perami, ale aj srdcom, nielen symbolmi, ale predovšetkým úprimnosťou. Pre živú vieru otvárajú srdcia príklady dobrých učiteľov, ktorí majú nadovšetko radi svojich žiakov.
Akú veľkú službu v odovzdávaní a šírení viery môžete vykonať, a aké povzbudenie i svedectvo prejavujete, keď sa vytrvalo snažíte odpovedať na otázky svojich študentov, ktorí sa neraz cítia byť sebestační, zdraví a silní v kruhu rovesníkov a začínajú pochybovať, na čo by asi mohli Boha ešte potrebovať!? V tomto ani študenti Katolíckej univerzity nie sú výnimkou. Čo všetko môžete u svojich študentov ovplyvniť dobrým slovom, svedectvom vlastnej skúsenosti s vierou v Boha, príkladom dobrého života a láskou k Cirkvi!?
Verba movent, exempla trahunt! Slová pohýnajú, príklady priťahujú. Nestačí iba hovoriť o Bohu. Až skutky spravodlivosti, lásky, pokory a trpezlivosti dosvedčia pravdivosť a úprimnosť oných slov. Rozpáľme v sebe túžbu po účinnom odovzdávaní a upevňovaní kresťanskej viery hlavne vo vzťahu ku generácii, ktorá raz má byť schopná prevziať a niesť ďalej štafetu tejto viery.
Viera zostáva, takisto ako aj úrad, funkcia či úloha pri jej odovzdávaní a šírení. Iba ľudia sa menia, tí predsa nežijú večne na tejto zemi. Toto vedomie, že jedine Boh riadi a koriguje naše úsilie a námahy, nech nás naplní ešte väčšou dôverou v jeho pomoc. Nič neviažme na seba – ani ľudí, ani svoju službu. Všetko odporúčajme do rúk Otca, ktorý je na nebesiach! Nie my sme dôležití, ale jedine On – Ježiš Kristus.
Prosme ho preto s dôverou, aby vedenie Pedagogickej fakulty na čele s novým dekanom, neustále prispievalo k celkovému vzrastu, porozumeniu a jednote v rámci celej Katolíckej univerzity. AMEN
Foto: Internet