Vytrvalejší pozorovatelia si v posledných rokoch mohli všimnúť, že naše Univerzitné pastoračné centrum (UPaC) akosi pustne. Mnohí aktívni študenti svoje školské povinnosti úspešne zavŕšili a pobrali sa v ústrety svojmu životnému povolaniu, veľmi nás zarmútilo aj nariadenie o zmene pôsobiska otca Dušana Galicu. Niekedy koncom minulého akademického roku sa však sformovala zaujímavá iniciatíva študentov, rozhodnutých vrátiť UPaC niekdajšiu atmosféru plnú života.
Jedným z projektov tejto skupiny študentov je aj takzvaný Alfa kurz, teda kurz základov kresťanstva, ktorý sa od začiatku októbra 2019 koná každú stredu v priestoroch UPaC. Kurz má za sebou už dve úspešné stretnutia, a tak som sa Hlavného organizátora a animátora Daniela Čolláka opýtala, čo je cieľom kurzu, a čo stojí v pozadí takej veľkolepej študentskej aktivity.
Ako vaša iniciatíva vznikla a kto všetko je jej súčasťou?
V posledných rokoch sa nezávisle od seba sformovali dve skupinky študentov: skupinka chlapcov a skupinka dievčat. Niekoľko chlapcov, ktorí spolu bývali a boli medzi nimi prirodzené priateľské vzťahy, na báze saleziánskych stretnutí začalo organizovať vlastné stretká a víkendovky a časom vznikol takzvaný Catholic Gentlemen’s club (CGC). Pri jeho zrode som stál spolu s Ľubom Sahuľom, Filipom Bambuchom, Ferom Bartekom a inými a postupne sa vytvorila partia približne desiatich členov. Podobne aj dievčatá, dobré priateľky Sarah Kertisová, Katka Krajníková, Monika Konečná a iné, organizovali čosi ako neformálne stretká. Z času na čas sme sa stretli aj všetci spolu, väčšinou na pôde UPaC. Koncom akademického roku 2018-2019 v rámci takéhoto veľkého stretnutia prišla reč aj na to, že by sme chceli UPaC aj sami niečo ponúknuť. Viacerí z nás už boli v treťom ročníku, teda končili bakalársky stupeň štúdia a povedali sme si, že by sme s príchodom magisterských ročníkov konečne mohli mať čas aj na to, aby sme dávali a nie len brali. Začali sme teda aktívne rozmýšľať nad tým, akou formou by sme na to išli. A keďže ja mám veľmi blízky vzťah práve k Alfa kurzu, navrhol som, že by sme mohli ísť práve touto cestou.
Máte za sebou animátorské školy, alebo by sa vaša iniciatíva v kontexte evanjelizačnej praxe dala nazvať laickou?
Áno, niekto by ju mohol nazvať laickou, ale ak sa bližšie pozrieme na členov CGC, ale aj na celé teleso, ktoré tvorí Alfu, zistíme, že sú to väčšinou ľudia, ktorí už majú za sebou istý stupeň formácie. Ja osobne som absolvoval animátorskú školu v Prešove, kde som neskôr nejaký čas slúžil, iní z nás prešli animátorskou školou vo Važci. Niektoré z dievčat viedli Púť radosti vo Vysokej nad Uhom, alebo sa aspoň podieľali na jej organizácii. Nemáme jednotnú formáciu a pochádzame z rôznych spoločenstiev, ale každý z nás je už nejakým spôsobom formovaný.
Čo je vaším hlavným cieľom v súvislosti s organizovaním Alfa kurzu?
Na začiatku našej iniciatívy stálo silné povedomie o tom, že aj na internáte alebo inde v univerzitnom prostredí je množstvo veriacich, ktorí z nejakého dôvodu nie sú hlbšie spojení s UPaC, možno aj preto, lebo sú stále naviazaní na domáce spoločenstvá. V pomere k tomu, koľko je tu veriacich, ktorí chcú aktívne žiť život s Bohom, je málo slúžiacich, alebo jednoducho tých, ktorí by sa motali v UPaC a tvorili tu spoločenstvo. Povedali sme si teda, že by sme do tohto priestoru vstúpili práve prostredníctvom Alfa kurzu. Naším cieľom je jednak ohlasovanie viery tým, ktorí majú záujem ísť v živote trochu hlbšie, ale tou hlavnou myšlienkou v pozadí, je združiť aktívne veriacich ľudí do skupiniek a dať im priestor, v ktorom by sa mohli cítiť prijatí, nadviazať vzťahy a vytvoriť priateľstvá. Aby potom, keď mi odídeme, ostali v UPaC ďalší aktívni ľudia.
Koncom minulého akademického roku sme sa stretli s kňazmi UPaC a hovorili sme aj o tom, že by sme chceli v UPaC vytvoriť tímy, ktoré by z väčšej časti viedli mladí ľudia, a tak by kňazov odbremenili podobne, ako to funguje v iných univerzitných pastoračných centrách, napríklad v Bratislave. Na začiatku tohto akademického roku už vznikol turistický tím pod vedením Sarah Kertysovej a Janka Cibuľku, s otcom Róbertom ako podporou na úvod, podobne je to s Alfa kurzom, ktorého oficiálnym vedúcim som ja a otec Jozef je nám viac-menej duchovnou oporou. Spomínané aktivity teda neležia výlučne na pleciach kňazov, ktorí sú aj tak extrémne vyťažení.
Kurz má za sebou prvé tri stretnutia. Ako hodnotíš ich úspešnosť a odozvu zo strany účastníkov?
Boli sme veľmi milo prekvapení počtom účastníkov, keďže ako je u študentov dobrým zvykom, ešte pár dní pred začatím kurzu bolo prihlásených len zopár ľudí a nábor nastal až na poslednú chvíľu. Taktiež ma prekvapilo, ako hladko prvé stretnutie prebiehalo, mali sme dosť času na plánované aktivity aj na vzájomné spoznávanie. Osobne ma obzvlášť potešilo, že niektoré skupinky skončili dobrých dvadsať minút po limite, tak veľmi ich bavilo diskutovať a tráviť spolu čas. Viacerí mladí ľudia sa lúčili so slovami, že sa už tešia na budúce stretnutie.
Je v pláne aj pokračovanie Alfa kurzu, teda Beta kurz?
Uvidíme, keď sa skončí Alfa kurz, predpokladám, že všetko bude závisieť od nášho spoločného vnímania. Osobne mám zatiaľ v hlave dve možnosti: buď Alfa naozaj bude pokračovať Betou, alebo konkrétnych ľudí, ktorí budú mať záujem, zaradíme do tímov, aby sa už mohli viesť stretká na úrovni tímov UPaC. Našou predstavou je, že by turistický tím okrem turistiky mal aj vlastné stretká, evanjelizačný tím by na spoločných stretnutiach hľadal platformu, ako šíriť evanjelium, a tak podobne.
Majú študenti ešte stále možnosť prihlásiť sa? Ak áno, akým spôsobom tak môžu urobiť?
Až do tretieho, teda nasledujúceho stretnutia bol kurz oficiálne otvorený, po treťom stretnutí sa kruh účastníkov uzatvoril. Vo výnimočných prípadoch je možné prihlásiť sa aj neskôr, to si však bude vyžadovať osobný kontakt a diskusiu s konkrétnym človekom.
Slavomíra Mátlová