Ale Božie slovo nie je spútané! Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu. (2Tim 2, 9-10)
Božie slovo nie je spútané. Božie slovo má moc. Božie slovo má stále moc, lebo je podložené mocou Ducha Svätého. Apoštol Pavol má s tým úžasnú skúsenosť, keď sa ho dotklo samotné Božie slovo, vzkriesený Kristus, aby ho uzdravil a aby mu otvoril oči. Božie slovo, ktoré apoštol Pavol neskôr hlásal, sa dotklo mnohých, mnohých uzdravilo, mnohým otvorilo oči, mnohých vzkriesilo pre večný život. Božie slovo napokon prišlo aj k nám. Priniesli nám ho slovanskí vierozvestovia, svätí Cyril a Metod, aby aj nás uzdravilo, aby nám otvorilo oči a aby aj nás vzkriesilo pre večný život. Od nich sme prijali Božie slovo, Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha, Slovo, ktoré sa stalo Telom. Toto Slovo sme prijali do svojho života, je v našich génoch, sme Slovania, v našich génoch je Slovo, Božie slovo, Večné Slovo.
Včera v závere pohrebných obradov zosnulého Karla Gotta v pražskej katedrále sv. Víta a Vojtecha lekár, ktorý sa posledné štyri roky staral o chorého speváka, prečítal z Biblie Žalm 139 Zbormajstrovi. Dávidov žalm: „Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko, ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.“ Skôr než toto Božie slovo prečítal vysvetlil, že toto bola prosba zosnulého majstra. Karel Gott pripútaný k nemocničnému lôžku prosil svojho ošetrujúceho lekára, aby mu čítal Božie slovo, aby mu čítal z Biblie, aby mu prečítal práve tento Žalm. V tej chvíli v pražskej katedrále bolo prítomných asi osemsto hostí, na nádvoriach Pražského hradu, na samotnom Hradčianskom námestí, stáli ďalšie tisícky ľudí, ktorí sa prišli s Karolom Gottom rozlúčiť. A koľko ich bolo pri TV obrazovkách. Božie slovo, ktoré sa nieslo pražskou katedrálou počúvalo množstvo ľudí, množstvo vzdelaných ľudí, množstvo kultúrnych ľudí, množstvo umelcov a politikov. Zábery TV kamier však prezrádzali zmätenosť mnohých prítomných, zmätenosť z liturgie, ktorú mnohí pravdepodobne ani nepoznali, nepoznali odpovede na výzvy celebranta a či vedeli Otčenáš?
Božie slovo sa k týmto ľuďom prihováralo aj vďaka Bohoslužbe slova, aj vďaka slovám hlavného celebranta, pražského arcibiskupa kardinála Dominika Duku. Ten vo svojom krátkom príhovore povedal, že mocní dnešného sveta zamenili Božie slovo za slovo ľudské, Boží súd za ľudský súd… Čo sa v tej chvíli dialo v srdciach prítomných, čo si o tom asi mysleli?
Božie slovo dnešnej nedele poukazuje na moc a silu Božieho slova. Najprv Sýrčan Náman uveril slovu proroka Elizea, skrze ktorého sa prihováral Boh a bol uzdravený. A uzdravení boli aj desiati malomocní, ktorí uverili Ježišovmu slovu. Išli sa ukázať kňazom a ešte počas cesty boli uzdravení. Napokon iba jeden z nich, a bol to Samaritán – pohan, ktorý sa vrátil späť k Ježišovi, aby sa poďakoval a aby vzdal Bohu slávu za moc Ježišovho slova, za uzdravenie. Nie, Božie slovo nie je spútané, Duch Boží vanie aj dnes kade chce, kedy chce a ako chce. Božie slovo sa dotklo Karla Gotta. Pán si včera poslúžil aj jeho smrťou, aby sa moc Božieho slova dotkla aj tých tam prítomných, ktorí aj keď vzdelaní, často ani nevedia, ktorá je pravá a ktorá je ľavá ruka. Možno, že si to už uvedomuje aj nami obľúbená herečka Jiřina Bohdalová. Tam v rozlúčkovom príhovore prosila zosnulého Karla, aby na ňu myslel, a aby tam, kde už je, aj jej pripravil miesto.
„Božie slovo nie je spútané. Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu…“, píše apoštol Pavol a tak pozýva aj nás, aby sme sa aj my dali do služieb Božieho slova, aby sme ho čítali, aby sme mu uverili, aby sme ho žili a aby sme ho priniesli všade, kam pôjdeme svojim životom, slovom, skutkom, vďačnosťou. Veď pochopil to aj sám spevák, umelec, Karel Gott. Peniaze, moc a sláva neznamenajú pred Bohom nič. Jedine moc Božieho slova, ktorá nás učí milovať, nás môže spasiť.
Jozef Žvanda
Foto: Internet