Aký silný musel byť Abrahám. Akú silnú osobnú skúsenosť musel zažiť s Bohom. Abrahám nemal dieťa, nemal syna, nemal potomka, po ktorom tak veľmi túžil. Nemať potomka v tom čase znamenalo žiť bez budúcnosti. Bez potomka, ktorého mu Boh tak veľakrát sľuboval, sa Abrahámovi črtala žiadna budúcnosť. A predsa nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení.
Aj na nás odliehajú tlaky, aj my môžeme ľahko upadnúť do nedôverčivosti voči Bohu. Čo s tým máme robiť? Spomenúť si na Abraháma, ktorý aj v beznádeji uveril v nádej. Spomenúť si na Pannu Máriu, ktorá sa dostala do podobnej situácie, keď vo svojom náručí držala mŕtve telo svojho syna. A spomenúť si aj na Pána Ježiša, Božieho Syna, ktorý nás neraz v evanjeliu vyzýva, aby sme mu dôverovali, aby sme dôverovali jeho slovu, ktoré platí a aby sme vytrvali až do konca. Lebo kto vytrvá až do konca, bude spasený.
Jozef Žvanda
Foto: Internet