Anthony de Mello v knihe Spev vtáka uvádza nasledujúci rozhovor: Bohatý priemyselník zo Severu pocítil nechuť, keď videl istého rybára z Juhu, ktorý bol spokojne opretý o svoju loď a fajčil fajku. „Prečo nevyplávaš loviť?“, spýtal sa priemyselník. „Lebo som už na dnes dosť ulovil“, odpovedal rybár. „Prečo neulovíš viac ako je nutné?“, naliehal priemyselník. „A čo by som s tým urobil?“ spýtal sa potom rybár. „Zarobil by si viac peňazí“? znela odpoveď. „Mohol by si si potom zabudovať motor na svoju loď, vyplávať na hlbšie vody a loviť viac rýb. Potom by si zarobil dosť peňazí, aby si si kúpil silónovú sieť, vďaka čomu by si mal ešte viac rýb a viac peňazí. Rýchlo by si zarobil aj na druhú loď… a možno aj na celú flotilu: Potom by si bol bohatý ako ja. „A čo by som robil?“, spýtal sa znovu rybár. „Mohol by si si potom sadnúť a tešiť sa zo života“, odpovedal priemyselník. „A čo myslíš, čo robím práve v tejto chvíli?“, spýtal sa spokojný rybár…
V druhom čítaní dnes čítame slová apoštola Pavla: „Nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom“ (1 Kor 3, 18-19). Celá Bohoslužba slova sa tak nesie práve touto problematikou: byť múdrym v tomto veku, byť múdrym pred Bohom, byť bláznom v tomto veku, byť bláznom pred Bohom. Kde sa nachádzame my?
Múdreho tohto veku dnešná bohoslužba slova charakterizuje slovami: „Oko za oko, zub za zub. Múdry tohto veku sa súdi a nemilosrdne si zoberie všetko, dokonca aj šaty a plášť. Požičiava si, no zabudne vrátiť. Miluje tých, z ktorých má úžitok, odkopne tých, z ktorých už osoh nemá.“ Na podklade Božieho slova tak možno povedať, že múdry tohto veku:
- Túži mať a často aj za každú cenu. Túži mať viac a viac.
- Vystačí si sám a nepotrebuje iných, nepotrebuje ani Boha.
- Seba považuje za dobrého, všetkých ostatných za zlých.
- Miluje klamstvá o sebe, príjemné šteklenie lacných sľubov.
Čo povedať o múdrych tohto veku? Ježiš to na jednom mieste povedal takto: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude“ (Lk 12, 20)? A tak múdry tohto veku je pred Bohom v podstate blázon, veľký blázon…
A ako charakterizuje dnešná bohoslužba slova blázna, či dokonca čudáka pred týmto svetom? Odpoveď nájdeme v prvom čítaní. V knihe Levitikus takto hovorí Boh k Mojžišovi: „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: ,Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý.´“ A tak blázon a čudák smiešny v očiach dnešného sveta, je svätým, je svätcom. Čo možno povedať o dnešnom svätcovi?
- Viac ako mať, túži byť, túži byť charakterným a zodpovedným človekom.
- Vie, že sám si nevystačí, vie, že potrebuje rodinu, deti, blížnych, Boha, Cirkev, Božie slovo, sviatosti.
- Vie, že svet nie je čiernobiely, ale farebný, a tak nedelí ľudí na dobrých a zlých. Sám si uvedomuje, že v ňom je aj kúsok dobra, aj kúsok zla. Prosí o odpustenie a sám odpúšťa.
- Pevne stojí na svojich nohách, vie, kde je sever, vo svetle evanjelia správne rozlišuje. A neprestáva fandiť našim hokejistom, aj keď oni prehrávajú.
O tomto človeku, ktorý je často terčom výsmechu a kritiky náš Pán na jednom mieste povedal: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25, 34-36). A tak čudák v očiach dnešného sveta je síce zosmiešňovaný, no v podstate pred Bohom je múdry, je to svätý dnešných dní.
Na záver nášho uvažovania nech ešte raz prehovorí Anthony de Mello. Ten píše o istom kazateľovi, ktorý sa pri jednej príležitosti obrátil ku skupine detí: „Keby tak všetci dobrí ľudia boli bieli a zlí ľudia čierni, akú farbu by ste mali vy?“ Malá Mary Jane odpovedala: „Prosím, ja by som bola pruhovaná.“
Akej farby by som bol ja? Určite pruhovaný. A ty?
Jozef Žvanda
Foto: Internet