Tieto slová, ktoré adresoval českému národu pred niekoľkými dňami už z takmer druhého brehu umierajúci Václav Havel, sú nadčasové a platia pre každého z nás. Ich pravdivosť preverená životom a potvrdená „Nežnou“ v 89.-tom roku XX. storočia, môže byť pre nás inšpirujúcou pre tieto Vianočné dni. Túžba po jednote je prirodzene ukrytá v srdci každého človeka. Jej pôvod človek nachádza v Trojjedinom, keďže sám je stvorený na Jeho obraz a podobu. Dôkazom tohosú aj mnohé naše vianočné stretnutia a návštevy, spoločne slávené Bohoslužby a jednota našich hlasov vyspievaných v piesňach Tichej noci, jednota v rôznosti.
Aj keď nás v živote rozdeľujú mnohé veci, napr. politika, majetok, ľudská závisť a rôzne malichernosti, je oveľa viacej vecí, ktoré nás spájajú. Spája nás spoločná túžba po láske, túžba po šťastí, aj keď každý si to šťastie predstavuje ináč. Spája nás túžba po mieri, túžba po spravodlivosti. Túžba po jednote je prirodzená. Jedine jednota futbalového či hokejového mužstva, ich jedno srdce, môže priniesť úspech v podobe víťazstva. Jednota je prirodzená, naopak nejednota je ľudskej prirodzenosti cudzia. Tá je na prvom mieste ovocím ľudského hriechu. Už hriech prarodičov Adama a Evy mal deštrukčný charakter a jeho dôsledky rozdelenia v srdci človeka, rozdelenia vzťahov človeka a človeka, človeka a tvorstva bude ľudstvo pociťovať do konca vekov.
Aký význam v tomto myšlienkovom kontexte majú Vianoce 2011? Práve teraz sa v betlehemskej maštali rodí dieťa, Božie dieťa, ktoré prichádza na tento svet, aby nás nanovo zjednotilo, aby nás zjednotilo s Bohom a aby nás zjednotilo medzi sebou navzájom. Je to neuveriteľné, ale toto malé nevinné dieťa túto silumá.Je ľudskou skúsenosťou, že príchod malého dieťaťa na svet nie raz zjednotilo rodičov, rozhádanú rodinu či susedov. Práve dnešná doba, rozdelená mnohými múrmi neporozumenia potrebuje nevinné dieťa, Božie dieťa, lebo potrebuje jednotu nanovo ako soľ.
Mnohé problémy, ktoré nás obklopujú sú pre nás výzvou, ľudstvo sa nimi musí zaoberať. Ešte je čas ich riešiť. Problémy dnešných čias sú výzvou pre každého z nás. Táto skúsenosť je aj skúsenosťou Václava Havla. Je tu ale ešte jeden háčik. Život ukazuje, že ľudská jednota je príliš krehká vec. Úsilie o jednotu v histórii nie raz prinieslo ešte väčšiu nejednotu. A tak predpokladom budovania ľudskej jednoty, ktorá má mať ozajstnú silu, je budovanie jednoty postavenej na pevnom základe, na ozaj pevnom základe. A takýto základ nám môže ponúknuť jedine Boh. V srdci každého človeka je preto nevyhnutná táto primárna jednota, jednota s Bohom. Nuž a to si vyžaduje modlitbu, vyžaduje si to počúvanie a následné žitie Božieho slova, vyžaduje si to prijímanie Eucharistie, ktorej predchádza prijatie sviatosti zmierenia. Len takto sa v nás môže narodiť Božie dieťa, ktoré nás spojí so svojím Otcom. Hádam to neboli iba prázdne reči istého právnika, ktorý sa vyjadril, že ešte nikdy nerozviedol manželov, ktorí sa spolu modlia.
Tak veľmi dnes potrebujeme jednotu sveta, jednotu Európskej únie, jednotu Kristovej Cirkvi, jednotu manželov, jednotu rodiny. Ťažkosti, problémy pre nás nemajú byť dôvodom k hádkam, k nervozite a k následnému rozchodu. Ba priam naopak, oni nás majú spájať , majú byť dôvodom k budovaniu vzájomnej jednoty a následne k vzájomnej spolupráci. Betlehemsky pár prežíval krízu. Jozef a Mária nemali kde hlavu zložiť, a dieťa sa vážne pýtalo na svet. Avšak kríza ich nerozdelila. V skúške obstáli. Obstáli vďaka Božiemu dieťaťu uprostred nich. „Ak budete jednotní, krízu zvládnete,“ tvrdí Václav Havel. A my už dnes vieme, že s pomocou Božou a spoločne to zvládneme. Zárukou toho je betlehemské dieťa, betlehemské dieťa na Vianoce 2011.
o. Jozef Žvanda