O štvrtej bolesti Panny Márie sa síce nepíše v evanjeliách, ale o tejto bolesti rozjímame pri štvrtom zastavení krížovej cesty. Píšu o nej i niektorí mystici, napríklad blahoslavená Katarína Emmerichová či svätá Kamila z Varano, ktorej Pán Ježiš povedal, že toto stretnutie patrilo medzi jeho najväčšie bolesti – vidieť svoju matku tak veľmi zarmútenú. To, že veľmi trpí kvôli nemu, bolo ako ostrý nôž vrazený do jeho duše.Aké to muselo byť pre Pannu Máriu, keď videla svojho zbičovaného, strápeného, uboleného Syna niesť kríž na Golgotu? Jej bolesť musela byť veľká, veď práve ona ho deväť mesiacov nosila pod srdcom, starala sa oň a bola mu nablízku. Keď sa potkol, zranil, hneď mu bežala na pomoc. A teraz? Teraz ho vidí trpieť, vidí, aký je slabý a nemôže sa k nemu dostať, pomôcť mu. Veď dobrá mama prežíva utrpenie dieťaťa ako svoje vlastné, ba ešte viac, radšej trpí sama ako jej dieťa.Ježiš vedel a videl, ako jeho matka trpí. Jeho najväčším utrpením bola skôr psychická než fyzická stránka. Trpel preto, že jeho matka ho videla takého zničeného, strápeného, veď práve on bol ten, ktorý im pomáhal, liečil, oživoval, kázal o Božom kráľovstve, a potom pre zaslepenosť srdca ho nechceli, poslali ho na smrť a brali ho ako zločinca. Apoštoli ho zasa nechali samého, báli sa židov. Jedine Ján ostal s Máriou.
Panna Mária má veľké srdce. Dokázala odpustiť všetkým ľuďom, aj tým, ktorí Pána Ježiša opustili, odsúdili, bičovali, trápili či inak ponižovali. Tým, že im odpustila, je nazývaná aj útočište hriešnikov.Z Panny Márie by sme si mali brať veľký príklad, lebo svojím prístupom k bolestiam svojho Syna je pre nás školou života. Učí nás, že aj my máme ísť v ústrety blízkym ľuďom, hlavne keď trpia, nemáme sa im vtedy vyhýbať, ale dať im pocítiť, že sme s nimi, ochotní pomôcť a nenechať ich v bolesti opustených.
Martina, študentka PF KU