A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.“ (Sk 14, 13-18)
„Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu,“ hovorí apoštol Pavol obyvateľom Lystry, ktorí neprávne pochopili zázračné uzdravenie, ktoré na chorom mužovi vykonali Pavol s Barnabášom.
„Hlásame vám evanjelium…“ Čo to hlásajú apoštoli Pavol a Barnabáš, resp. koho hlásajú? Evanjelium je Božie slovo, evanjelium je Ježiš Kristus. Tak sa začína Markovo evanjelium: „Evanjelium Ježiša Krista, Božieho Syna.“ (Mk 1, 1) Evanjelium vychádza v vnútra ľudskej prirodzenosti a odzrkadľuje srdce človeka, jeho túžby, túžbu po šťastí, túžbu po láske, túžbu po pravde a spravodlivosti, túžbu po prijatí. Evanjelium reaguje aj na ľudské zranenia, reaguje na ľudské srdce ranené prvým hriechom. Evanjelium zároveň dáva odpovede na tieto ľudské túžby a ponúka riešenia. Evanjelium je Ježiš Kristus a aj napriek tomu, že tu máme vedu, ktorá nám dokáže dať odpoveď na mnohé otázky, predsa v istých oblastiach musí veda s pokorou prijať svoju bezmocnosť. „Sol invictus“, boh Slnka, ktorého vzývali pri jeho východe nemôže svojimi lúčmi osvetliť tie najvnútornejšie hĺbky ľudského srdca. Tu nakoniec museli kapitulovať aj Osvietenci, ktorí do svetla rozumu vkladali celú nádej svojho života a silou svetla rozumu sa usilovali osvetliť všetky zákonitosti ľudského sveta. Preto právom ešte v roku 1979 vo svojej prvej encyklike Redemptor hominis – Vykupiteľ človeka sv. Ján Pavol II. na prahu svojho pontifikátu skonštatoval, že jedine Kristus dokáže dať relevantnú odpoveď na ľudské otázky, lebo jedine on vie, čo je v človeku, lebo jedine on prišiel zhora.
Evanjelium uskutočnilo aj prvú globalizáciu v histórii ľudstva, avšak globalizáciu v tom dobrom slova zmysle. Evanjelium totiž neničí, to čo je originálne v človeku, v spoločnosti, v danej kultúre. Evanjelium toto všetko rešpektuje a ak vstupuje do života človeka, do života kultúry a a spoločnosti, tak len preto, aby túto originalitu ešte viacej potvrdilo, chráni korene človeka, chráni korene jeho kultúry, chráni korene spoločnosti, rešpektuje jednotu v rôznosti, je proti akejkoľvek uniformite, je proti akémukoľvek uniformnému mysleniu. To čo je dobré v živote daného človeka, v živote danej kultúry a spoločnosti, to ešte viacej posilňuje a nasmeruje ho nielen na pozemský, ale aj na večný život a čo je v živote daného človeka, v živote danej kultúry, v živote danej spoločnosti nezdravé, to uzdravuje a lieči a pozdvihuje človeka a pozýva dívať sa na toto všetko vo svetle večných výšin.
„Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu,“ práve o tom hovorí dnes apoštol Pavol. Ľudí, ktorí sú veriaci a zbožní, ktorí sú však nasmerovaní k falošným božstvám a zvykom, chce spolu s Barnabášom skrze evanjelium viesť k večnému Bohu, ich zbožnosť, kultúru a zvyky chce uzdraviť, aby boli naplno slobodní, aby si naplno ctili ozajstného Boha, a aby ich oslobodil od falošných povier a zvykov, ktoré neraz pre týchto ľudí znamenali iba otroctvo strachu a neistoty.
Evanjelium chce vstúpiť aj do našich životov, chce nás viesť k ozajstnému Bohu, chce náš život nasmerovať na ozajstného Boha. Aj nás chce evanjelium nás oslobodiť. Povieme si, od čoho nás chce, od čoho ma chce evanjelium oslobodiť, veď ja som slobodným človekom? Od čoho resp. od koho nás chce evanjelium oslobodiť? Nielen od mnohých povier, do ktorých sme aj my možno aj vďaka svojim rodičom a vďaka svojmu okoliu zamotaní. Červené náramky, ktoré nás majú ochrániť pred tým, aby sa nám „nestalo zoči“, všelijaké amulety a prívesky, ktorým pripisujeme zázračnú moc, horoskopy, ktoré nám majú prezradiť to, aký budem mať dnes deň, týždeň, mesiac či rok, atď.
Evanjelium nás chce oslobodiť od uniformity, od uniformného myslenia, do ktorého nás nenápadne uvádzajú módne značky, značky elektroniky, telefónov, počítačov a áut. Značky nám chcú totiž niečo nahovoriť, chcú nám nahovoriť to, čo v skutočnosti nie je pravda. Povedzme si takýto príklad zo života. Ak si mladý chalan sadne s mladou sympatickou devou do „nadupaného“ BMV či AUDI-ny, sotva zostáva sám sebou. V tej chvíli už nie je slobodný. To auto ho v jeho mysli pred sympatickým dievčaťom robí niekým, kým vlastne nie je, robí ho tzv. űbermenschom, som viac, lebo mám viac, ako ty a ako ostatní „típkovia.“ „Som viac, som veľa, ba som dokonca najviac. Nikto na mňa nemá.! Preto ten príbeh s nadupaným autom a kráskou v ňom, nie vždy končí šťastne… Preto tento mladý muž, ale aj tá mladá deva a rovnako aj každý z nás potrebuje počuť Ježiša Krista a jeho evanjelium. Potrebuje počuť: „Zachovaj prikázaniaN – nezabiješ, nezosmilníš, nebudeš krivo svedčiť, cti si svojho otca i svoju matku, Blahoslavení chudobní v duchu…, dávajte a dajú vám, klopte a otvoria vám, nesúďte a nebudete súdení, hľadajte najprv Božie kráľovstvo a čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste to urobili a kto chce byť prvý, nech sa stane posledným a sluhom všetkých a zatiahni na hlbinu!“
Evanjelium je univerzálne pre všetkých ľudí, všetkých čias, lebo evanjelium je Ježiš Kristus, Boží Syn, Boží Baránok a on je univerzálny pre nás všetkých, pre ľudí všetkých čias. Ak chceš byť naozaj slobodným, ak chceš byť ozajstným liberálom, potom potrebuješ Ježiša a jeho evanjelium. Tí, ktorí sa nazývajú liberálmi, sú v skutočnosti otrokmi, lebo sa nevedia oslobodiť od svojej slobody. Keď nám dnes apoštol Pavol hovorí: „Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu,“ chce nás nasmerovať k Ježišovi, ktorý ako jediný nás môže naplno urobiť slobodnými, aby sme si z ľudí a vecí tohto sveta nevytvárali falošných bôžikov, ktorí nás len budú zotročovať. Aby sme sa upierali k živému Bohu, ktorý jediný je ozajstnou slobodou…
Jozef Žvanda
Foto: Internet