„Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.“ Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem.“ (Ž 122, 1-2)
Kráľ Dávid, ktorému sa pripisuje tento Žalm,vyjadruje svoju obrovskú radosť, že navštívi Jeruzalem, že navštívi Pánov chrám. V tom čase Jeruzalemský chrám ešte nestál, až Dávidov syn, kráľ Šalamún, vybudoval nádherný jeruzalemský chrám, v ktorom mal byť prítomný Boh uprostred ľuďmi. Kráľ Dávid predsa spieva s veľkou radosťou a nádejou, že raz navštívi chrám na Sione, ktorý vybuduje sám Pán, navštívi Jeruzalem a v ňom Pánov chrám. „Áno, dnes tento chrám ešte nejestvuje, no ja som presvedčený, že raz tento chrám navštívim.“ Kráľ Dávid sa tohto chrámu nedožil, no mal v úcte Pánovu archu, ktorú postavil Mojžiš a ktorá ukrývala dve kamenné tabule a Mojžišovu palicu a symbolizovala prítomnosť Boha na tejto zemi. Keď túto archu prinášali do Jeruzalema, kráľ Dávid od veľkej radosti pred Pánovu archou tancoval a nebral ohľad nato, čo si bude o tom jeho ľud myslieť. Kráľova manželka Nichol, keď videla kráľa pred archou tancovať, pohrdla ním, no kráľa Dávida to neodradilo tancovať pred Pánom.
S akou radosťou spievali tento žalm zajatci v Babylonskom zajatí po rozhodnutí babylonského kráľa Kýra, že prepúšťa Izraelský ľud na slobodu. Ľud sa môže vrátiť späť domov a opraviť zbúraný chrám. Aj nám je potrebné sa radovať, že môžeme slobodne vyznávať svoju vieru. Mnohí naši predkovia, biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky dlhé roky trpeli preto, aby sme my dnes mohli v chráme spievať: „S radosťou pôjdeme do Domu Pánovho!“ Naozaj sa nám treba tešiť, že deň čo deň sa môžeme v tomto Dome Pánovom stretávať s našim Pánom v Božom slove a v Eucharistii. Môžeme sa radovať z toho, že nedeľu čo nedeľu sa môžeme stretávať s našimi bratmi a sestrami na slávenie Veľkej noci týždňa, na slávení nedeľnej svätej omše, kde sa spájame s Bohom a so sebou navzájom. Naozaj je to veľký dar nedeľná svätá omša. Ako sú o tento dar ochudobnení ľudia, ktorí v nedeľnej svätej omši vidia iba povinnosť a iba s neochotou a nevôľou prichádzajú do Božieho chrámu. Lebo je potrebné sa radovať z toho, že môžeme vstúpiť do Božieho chrámu.
Ďakujeme Ti, Pane, že takmer v každej obci a v každom meste našej milej krajiny stojí Boží chrám, kam nedeľu čo nedeľu môže prichádzať Boží ľud, aby Ťa mohol chváliť a zvelebovať. Ďakujeme Ti aj za našu milú kaplnku na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Nech je Tvojím Domom, našim domom modlitby a stretnutia. Vďaka Ti, Pane.
Text a foto: Jozef Žvanda