V dňoch 30. apríla do 8. mája 2014 nám Boh splnil našu túžbu ísť do Sv. Zeme. Keď sa nás vo farnosti spýtali o našom úmysle, úprimne sme im povedali o našich finančných obmedzeniach. No všetci naokolo povedali: „Idete!“ a Boh tiež. Nejaké peniaze sme mali a zrazu nám začali dávať peniaze aj ostatní ľudia. Vďaka Bohu a úžasným ľuďom sme mohli naozaj cestovať.
Ako pred každou dobrou udalosťou, aj pred touto vzácnou púťou prichádzali nám i ostatným pútnikom pochybnosti: zo strachu z napätej situácii na Blízkom východe, z vírusových ochorení. Avšak Boh sa nikdy nedá zahanbiť a všetko pevne drží vo svojich rukách.
Bol to pre nás čas, akoby sme vystúpili z reality a vkročili do priestoru, ktorý dýchal niečím iným. Navštívili sme miesta ako Betlehem, Nazaret, Jeruzalem, hora Blahoslavenstiev, hora Tábor, Olivová hora, Jericho, Petrov primát, miesto rozmnoženia chlebov, v podstate všetky miesta, kde sa udiali tie najznámejšie udalosti zachytené vo svätom Písme.
Ťavy, beduíni, stánky, kde sa dala zjednať výborne cena tovaru, kamenistá púšť, horúce počasie, úzke Jeruzalemské uličky, obnovenie krstných sľubov v rieke Jordán a ďalšie, toto všetko sme mali možnosť vidieť a prežiť. Prostredníctvom nášho pútnického zájazdu sme zažili úžasné spoločenstvo ľudí a vynikajúcich kňazov–sprievodcov a skvelé jedlo.
Okrem návštevy rôznych miest vo Sv. Zemi bola každodennou súčasťou sv. omša, kúpanie v Stredozemnom a mŕtvom mori, či ochutnávka skvelej Petrovej ryby. Okrem Izraela sme navštívili Egypt a v zahalení krásnej hviezdnej nočnej oblohy sme absolvovali o 01.30 am výstup na horu Sinaj, čo bolo pre nás jeden z najkrajších zážitkov.Každým výstupom na ,,vrch“ sme si uvedomili naše hranice, ktoré nedokážeme zvládnuť bez prítomnosti Boha v našom živote. Dolu sme zostupovali s vedomím, že odtiaľ kde nám je príjemne, musíme zostúpiť, ísť a niesť Kristovu živú prítomnosť. To sme si uvedomili počas letu a návratu do našich domov.Svätá zem je naozaj krásne a silné miesto, avšak svätú zem môžeme mať vo svojom srdci každý deň, a to prostredníctvom Eucharistie.
A tak som sa vrátila zo Sv. Zeme so zmeneným statusom – zasnúbená priamo v Káne Galilejskej. Uvedomila som si, že nikdy nemôžeme prestať snívať. Boh chce, aby sme snívali a nerobí preňho problém nič. On má všetko, čo potrebujeme.
Tešíme sa na ďalšie dobrodružstvo, ktoré má pre nás pripravené. Celú univerzitu a Vás všetkých sme si niesli vo svojom srdci. Ďakujeme Bohu aj všetkým dobrodincom. Buďte požehnaní.
Mária Kuliačková & Jozef Fecenko.