Solideo, jazykom laika povedané, je čiapočka, ktorú na svojich hlavách nosia biskupi, kardináli a pápež. Prítomnosť solidea na hlave, či už je ružovej, červenej alebo farby bielej (tu sa myslí solideo nie hlava) znamená, že ide o hlavu pomazanú, teda hlavu biskupa a spomínané farby už len naznačujú, či tou pomazanou hlavou je biskup, kardinál alebo ak ide o bielu farbu, tak pápež – Svätý otec. A čo má spoločné pápežské solideo s Chočom?
V piatok prvého mája vystupovali nohy mnohých turistov dohora, aby po dvoj či trojhodinovej námahe zdolali symbol Liptova, vyše tisícšesťsto metrov vysoký Choč. Pot sa na tvárach turistov – pútnikov objavil už po prvých desiatkach metrov náhle sa prudko dvíhajúcich dohora. Medzi prítomnými bolo možné postretnúť známych aj neznámych, mnohých, s ktorými sa prvého mája už pravidelne najprv pod horou a neskôr aj na vrchole pravidelne stretáme. Prirodzene tu nemôžu chýbať ani univerzitní kapláni so študentmi a pedagógmi z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Celú tu paletu doplnili aj sestričky františkánky, ktoré usilovne ako včeličky pracujú v našej univerzitnej knižnici či pani upratovačka, „kozmetička“ podlahových krytín na Filozofickej fakulte. Čo ale má spoločné pápežské solideo s Chočom?
Táto symbolika prišla mi na myseľ krátko pred vrcholom, keď sa pred nami náhle objavila súvislá vrstva bielučičkého, slnkom ešte neroztopeného snehu. Naozaj to vyzeralo tak, vyzeralo to ako bielučičké pápežské solideo na hlave Hlavy Cirkvi, a ja som v tej chvíli aj tam hore mohol myslieť na Svätého otca a tú námahu obetovať aj za neho. Výstup už potom netrval dlho. Zakrátko sme boli hore s odmenou krásneho výhľadu zhora na celé, celučičké Slovensko občas sa kúpajúce v slnečných lúčoch, občas jemne zahalené perinou mračien.
S prvomájovým výstupom na Choč je vždy spojené aj slávenie svätej omše, pred tým s možnosťou pristúpiť k sviatosti zmierenia. Tam hore sa nás zišla celá kopa a väčšina aj prijala občerstvenie z Eucharistie. Potom nasledovalo aj nasýtenie hladných žalúdkov a zostup dole. Cestou dole sme postretli množstvo mladých kráčajúcich tam, kde sme mi boli pred chvíľou. Aké to bolo príjemné prekvapenie, keď sme v ich strede mohli spoznať tvár kňaza, ktorý má v súčasnosti na starosti Univerzitné pastoračné centrum v Bratislave, tvár verbistu Janka Štefanca.
Nuž prvomájový výstup na Choč na sviatok svätého Jozefa, robotníka stál za to. Stál za to obohatený zo zážitku z prebúdzajúcej sa prírody na Liptove, stál za to obohatený aj so slávenia svätej omše v chráme Božej prírody a rovnako aj so spomínanou symbolickou prítomnosťou Svätého otca na Choči.
o. Jozef Žvanda, 3. máj 2009