V tomto týždni od 10. do 16. februára 2014 už po štvrtýkrát na Slovensku prebieha aktivita Týždeň za manželstvo. Mnohí ľudia v našej krajine, a nie sú medzi nimi iba kresťania, stále považujú manželstvo za veľký dar pre spoločnosť. Zároveň pociťujú, že táto najstaršia ľudská inštitúcia z roka na rok podstupuje negatívne tlaky zo strany rôznych liberálnych záujmových skupín, ktoré chcú do nášho života vniesť vlastné pohľady, vlastnú, často úplne zvrátenú morálku. A tak inštitúcia manželstva, ktorá je pre našu spoločnosť, pre našu rodinu, pre deti, pre mládež, pre každého človeka tak prepotrebná, je vo veľkom ohrození.
Aj na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku sme sa do týždňa za manželstvo zapojili. Jeho súčasťou bola aj vysokoškolská svätá omša v pondelok 10. februára 2014 o 19.30 v Kostole Povýšenia sv. Kríža, ktorý spravujú pátri jezuiti. Počas svätej omše na túto tému zaznel aj príhovor, ktorý predniesol univerzitný kaplán, o. Jozef Žvanda. Tu uvádzame spomínaný príhovor.
Milí mladí priatelia. V tomto týždni prebieha na Slovensku aktivita, ktorej hlavným cieľom je podporiť manželstvo, ukázať na jeho veľký význam pre celú našu spoločnosť. Tohtoročná téma znie: Manželstvo – viac ako papier.
Boh je láska – človek je láska
Aby sme mohli manželstvo pochopiť a objaviť v ňom veľký dar pre človeka, je potrebné vrátiť sa celkom na počiatok dejín ľudstva. V prvej knihe Svätého písma, v knihe Genezis sa v úvode nachádzajú dve správy o stvorení človeka. V prvej správe svätopisec vedený Duchom svätým píše tieto slová: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Z týchto slov pre každého človeka vyplýva niekoľko podstatných skutočností. Prvou je fakt, že človek je stvorený na obraz Boží. Človek sa najviac podobá Bohu, tým že má rozum a slobodnú vôľu. Vďaka tomu môže spoznávať tento krásny svet a zároveň sa môže slobodne rozhodovať. Aj vďaka tmu môže milovať. Človek sa podobá Bohu najviac v tom, že môže milovať. Apoštol Ján v vo svojom prvom liste píše, že Boh je láska (Porov. 1 Jn 4, 16). Ak je Boh láska a človek bol stvorený na obraz a podobu Boha, potom istým spôsobom aj človek je láska. Ak sa zadívame na život, žiaden tvor na svete netúži tak milovať a byť milovaný ako človek. Človek potrebuje lásku a na lásku sú potrební aspoň dvaja. Aj preto Boh stvoril človeka ako muža a ženu, teda ako spoločenstvo, aby sa navzájom milovali, prijímali, aby si navzájom slúžili a aby nakoniec obaja, aj muž aj žena prišli do neba. Človek je preto spoločenský tvor a veľmi potrebuje spoločenstvo. Potrebuje rodinu, potrebuje priateľov, ale potrebuje aj veľmi blízkeho človeka, ktorému by sa bezprostredne daroval.
Žena – mužovo srdce
Vo Svätom písme v knihe Genezis je ešte jedna správa o stvorení človeka. V nej sa píše o tom, že Boh na počiatku dejín ľudstva stvoril z hliny muža a vdýchol do nej dych života. Muž sa stal pánom nad celým tvorstvom. Svedectvom toho je fakt, že všetkému tvorstvu mohol dať meno. Avšak aj keď muž Adam vlastnil všetko, predsa sa zdá, že v živote nebol šťastný. Chýbal mu ktosi, s kým by mohol zdieľať radosť, svoje myšlienky, pocity, slová. V tom smútku, aj keď vlastnil všetko, akoby haproval vzťah medzi človekom a Bohom. Aj preto Boh dopustil na muža spánok, lebo videl, že nie je dobré byť človeku samému. Spiacemu mužovi Boh vybral z tela rebro a z tohto rebra stvoril ženu. Boh nestvoril ženu ani z mužovej hlavy, ani z jeho nohy, či z ruky, ale z rebra. Tak ako rebro chráni srdce, aj žena má chrániť mužove srdce. Keď sa Adam zobudil a uvidel tú krásu, od veľkej radosti skríkol: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa“ (Gn 2, 23). Adam pri pohľade na ženu – Evu objavil v nej svoje druhé „ja“. V tej chvíli vstúpila do jeho života obrovská, neopísateľná radosť, radosť, ktorú na tomto svete sotvačo prevýši, radosť, ktorú pociťujeme, keď niekoho naozaj milujeme, keď nás niekto naozaj miluje. Je to radosť, keď spolu s majstrom zvoláme: „Postoj chvíľa, si krásna!“
Návrat do počiatku dejín ľudstva, ktoré nám priblížili aj spomínané dve správy potvrdzuje, že manželstvo sa zrodilo so zrodením človeka, že manželstvo je hlbokým, jedinečným a neopakovateľným vzťahom medzi mužom a ženou, ktorý je nesmiernym dobrom a darom pre človeka, aby človek nebol sám. Lebo beda osamelému. Kto mu pomôže vstať, keď padne?
Ona a ona – jedno telo, srdce, myseľ, jedna duša
Ako je to s manželstvom dnes? Aj keď človek používa celkom iné komunikačné prostriedky ako to bolo v dejinách, aj keď sa už dnes mnohé veci zmenili, aj keď sa zdá, že všetko je dnes postavené na hlavu, človeka však nemožno zmeniť. Vždy bude rovnaký. Vždy bude túžiť po šťastí, vždy bude túžiť milovať, vždy bude túžiť byť milovaný, vždy bude muž túžiť po žene a jej kráse, jej krása, krása jej srdca ho privedie k tomu, že aby ju získal, dokáže urobiť aj nemožné, dokáže aj z neba zniesť jeho modré, modré z neba. A to platí aj pre ňu. Aby ho získala, aby si získala jeho srdce, dokáž vyčariť tak krásny úsmev, že ani sám kúzelník by to nedokázal. Dokáže byť tak nežná, že ani najjemnejšia hebká perina nedokáže sa jej nehe vyrovnať. Aj preto aj dnes dvaja snúbenci, ženích a nevesta túžia po hlbokom, jedinečnom, neopakovateľnom a trvalom vzťahu. Aj preto aj dnes si vymieňajú manželský sľub. Keď ho vyslovia na verejnosti, keď ho vyslovia v Božom chráme pred oltárom, keď ho vyslovia pred bohom, cirkevnou obcou a zástupcom cirkvi, keď ho vyslovia s láskou, vedome a dobrovoľne, v tej chvíli sa stávajú manželmi. Stávajú sa jedným telom, srdcom, mysľou, dušou. Je to ako s dvoma potôčikmi, ktoré sa kdesi hlboko v horách spájajú v jeden prúd, ich vody už nikdy neoddelíš.
Manželia Eucharisitou
Tú chvíľu, keď si ženích s nevestou vymenia svoje áno možno prirovnať k tomu, čo sa počas premenenia deje na oltári. Dvaja snúbenci výmenou sľubu stávajú sa jedným telom, aj keď navonok sa nič nemení, no mení sa tu podstata. Od tejto chvíle už nie JA a TY, ale MY. Vlastnosti zostávajú, ale mení sa podstata. Pri premenení, keď kňaz vysloví konsekračné slová sa chlieb a víno navonok nemenia, no mení sa ich podstata. Už to nie je obyčajný chlieb, ale Chlieb života – Eucharistia. Aj manželia sú akoby Eucharistiou.
Sviatosť manželstva – nechať sa dotknúť Kristom
Keď si dvaja snúbenci on a ona vymenia svoj sľub, vtedy pred Bohom, cirkevnou obcou a pred zástupcom cirkvi deklarujú: „Ty si moja jediná, môj jediný. Od teraz si pre mňa najdôležitejšou osobou na svete. Môžem stretnúť tisícky krásnych žien či krásnych mužov, ty si najkrajšia, ty si najkrajší. Od tejto chvíle preberám za teba úplnú zodpovednosť.“ A tak manželstvo požíva ozajstnú lásku, zodpovednosť, stabilitu, vernosť, jednotu a nerozlučiteľnosť. V manželstve, v ozajstnom úprimnom manželstve niet preto dôvodov k žiarlivosti a nedôvere. Kresťanskí snúbenci, on a ona pri výmene manželského sľubu pozývajú do svojho spoločenstva ešte niekoho tretieho, pozývajú Boha. Keď si vymieňajú sľub, vtedy uzatvárajú manželstvo a zároveň si vysluhujú sviatosť manželstva. Pred oltárom keď počúvajú Božie slovo, keď prijímajú eucharistického Krista, nechávajú sa dotknúť Kristom, o ktorého sa budú môcť v živote oprieť, ktorý uzdraví prípadne choroby ich manželstva, uzdraví, posilní a požehná.
Manželstvo viac, oveľa viac ako papier
Nuž je manželstvo iba papier? Nie je ono oveľa viac? Nie je ono obrovským darom pre človeka, pre túto spoločnosť, pre tento svet? Zaiste je, zaiste je. A čo povedať o iných zväzkoch medzi mužom a ženou, čo povedať o iných nedefinovateľných zväzkoch? Manželstvo je jedinečným a neopakovateľným trvalým vzťahom medzi mužom a ženou. Vzťahy muža a ženy bez záväzkov sú síce moderné, no nie sú ochotné niesť zodpovednosť muža za ženu a opačne. Sú to vzťahy poznačené falošnou a povrchnou láskou s pootvoreným dvierkami, s možnosťou vycúvať, ak sa povedzme muž nasýti ženy a opačne. Pravdou je však to, že v takýchto vzťahov najčastejšie trpí žena a deti, ktoré z týchto vzťahov vzídu. Nemci zvyknú takýmto vzťahom vravieť: „Du bist ein Abschnitt meines Lebes – ty si istý úsek môjho života. Žena pre muža a muž pre ženu však nemôže byť iba istým úsekom, ale celým životom, čiže: „Milujem Ťa tu a teraz a navždy.“
Výborný príklad šťastného manželstva nám ponúka nejedná biblická postava. No najkrajší príklad nám predstavuje svätý pár Jozef a Mária z Nazareta. Dokázali kráčať životom v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj chorobe až dokonca. Aj vďaka tomu tento pár dostal dar ponúknuť pozemskú rodinu pre Božieho Syna.
Manželstvo, manželstvo je určite oveľa, oveľa, oveľa viac ako papier. A koniec koncov sám život to dosvedčuje.
Jozef Žvanda
Foto: Internet