Každý človek chce byť určitým spôsobom úspešný. Chce, aby sa mu darilo v práci, v rodine, v priateľstve, v škole, v športe, v šoubiznise… Niektorým sa to naozaj podarí – sú úspešní športovci, speváci, herci, lekári, podnikatelia… Nezáleží na profesii, verím tomu, že čo sa týka úspechu, ľudia sa delia na dve skupiny: tí, ktorí pripisujú svoj úspech tomu, že veria v svoje vedomosti, schopnosti, že veria sami v seba a tí, ktorí sú si vedomí Božieho vedenia, ktorí veria v Boha, v to, že ich v ťažkých skúškach, na ktorých bude závisieť aj ich úspech, neopustí a svoj úspech pripisujú len jemu. Chcela by som vyzdvihnúť tú druhú skupinu ľudí, lebo keby nebolo Božieho vedenia, úspechu by sa nedočkali ani tí, ktorí sú v prvej skupine.
Vo Svätom Písme nás Boh na mnohých miestach ubezpečuje, že nám podá svoju pomocnú ruku, keď budeme veriť v Neho. Je tam napísané „nebojte sa!“ 365 krát – teda na každý deň v roku. Jediné čo Boh od nás chce, je dôvera. V Knihe Prísloví je napísané: „Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“ Teda kresťan by sa nemal spoliehať len na svoj vlastný úsudok, ale mal by sa dať Ježišovi vo všetkom k dispozícii. Niekto si môže klásť otázku, že čo tým vlastne získa, keď sa spoľahne na Boha. Odpoveď nájdeme v Knihe Žalmov: „Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.“ Teda človek by nemal rozum stavať nad vieru, rozum má byť len pomocníkom viery, pretože múdrosť mu bude daná od Boha. A čo teda má človek robiť, aby rozpoznal Božiu vôľu? Nemal by sa pripodobňovať tomuto svetu, ale premeniť svoje zmýšľanie nie pre svet, ale tak, aby sme vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Boh varuje pred tým, aby sme neverili len v samých seba, lebo tým sa vzďaľuje naše srdce od Neho. Boh nechce, aby sme sa obmedzili len na zmýšľanie vlastným rozumom. Je napísané: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje myšlienky vysoko od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo, tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.“ Božie myšlienky sú ďaleko pred našimi a on sa s nimi chce pre naše dobro podeliť.
Ježiš Kristus nám dal niekoľko zásad, podľa ktorých by sme sa mali v živote riadiť. Jednou z nich je aj spôsob, ako si máme byť istí tým, že Boh nám vždy pomôže, že nás vždy povedie. Ak budeme konať podľa toho, aby sa to páčilo v prvom rade Bohu a nie svetu, on sám nám bude „urovnávať chodníky“. Máme čítať Sv. Písmo a to nám bude akýmsi svetlom v temnotách pre nás a pochodňou, ktorá bude viesť naše nohy, keď nebudeme vedieť, kadiaľ ďalej ísť. Ďalším pomocníkom, ktorého sme dostali od Boha, je Duch Svätý, ktorý nie je orientovaný na vôľu sveta, ale na vôľu Božiu. A keby predsa prišla situácia, ktorej by sme nerozumeli, keby nám stále chýbala múdrosť, mali by sme o ňu s dôverou prosiť Boha. On dáva všetkým štedro a bez výčitky.
Na záver by som chcela dodať, že Boh rád vypočuje naše prosby, ale nie vždy ich musí vyplniť hneď. Niekedy môže sám uznať, že ešte nie je vhodné, aby nám ich vyplnil hneď, že budú pre nás prospešné v budúcnosti a možno nikdy… Preto je potrebná ešte jedna vec: vytrvalosť.
Autorka: Jana, PF KU