Skip to content Skip to footer

Ako žiť milosrdenstvo?

Sv. otec František adresoval členom Rímskej kúrie pri predvianočnom stretnutí vo Vatikáne (21. 12 2015) inšpiráciu do Roku milosrdenstva v akrostichu MILOSRDENSTVA (začiatočné písmeno prvej z dvojice čností tvorí jedno z písmen milosrdenstva, text je potrebné čítať v latinskom jazyku). Jedná sa  o katalóg čností od Matea Riciho (1552 – 1610), jezuitského misionára pôsobiaceho v Číne. Nech sú pre nás čnosti na budovanie milosrdného postoja vzácnym duchovným podnetom v novom roku:

1. Misionárskosť a pastoračnosť

Misionárskosť je skúškou účinnosti, efektívnosti a autentickosti našej práce. Každý pokrstený je misionárom Dobrej zvesti hlavne svojím životom, svojou prácou a svojím radostným a presvedčivým svedectvom. Pastoračnosť je každodenný záväzok nasledovať Dobrého pastiera, ktorý sa stará o svoje ovečky a dáva svoj život pre záchranu života druhých. Je to meradlo našej činnosti. Bez týchto dvoch krídel by sme nemohli dosiahnuť blaženosť verného sluhu (porov. Mt 25, 14-30).

2. Spôsobilosť a prezieravosť

Spôsobilosť vyžaduje osobné úsilie nadobudnúť nevyhnutné schopnosti a predpoklady pre čo najlepší výkon úloh a činností s intelektom a intuíciou. Ide proti konexiám a podplácaniu. Prezieravosť je pripravenosť mysle na to, aby porozumela situáciám a postavila sa k nim múdro a kreatívne. Spôsobilosť a prezieravosť vyjadrujú tiež našu ľudskú odpoveď na Božiu milosť, keď sa každý z nás riadi známym príslovím: „Robiť všetko tak, ako keby Boha nebolo, a následne nechať všetko na Boha, akoby tu mňa nebolo“.

3. Duchovnosť a ľudskosť

Duchovnosť je nosným stĺpom akejkoľvek služby v Cirkvi a v živote kresťana. Ona je to, čo živí celú našu prácu, podopiera a ochraňuje ju od našej ľudskej zraniteľnosti a každodenných pokušení. Ľudskosť je to, čo stelesňuje pravdivosť našej viery. Kto sa zrieka vlastnej ľudskosti, zrieka sa všetkého. Ľudskosť je to, čo nás odlišuje od strojov a robotov, čo necítia a nezažívajú pohnutie. Ľudskosť značí vedieť ukázať jemnosť, blízkosť a zdvorilosť voči všetkým (porov. Fil 4, 5).

4. Príkladnosť a vernosť

Príkladnosť je pre vyhnutie sa škandálom, čo zraňujú duše a ohrozujú dôveryhodnosť nášho svedectva. Vernosť nášmu zasväteniu, nášmu povolaniu, pamätajúc vždy na Kristove slová: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16, 10) a „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18, 6-7).

5. Racionálnosť a láskavosť

Racionálnosť slúži na vyhnutie sa emocionálnym výstrednostiam a láskavosť na vyhnutie sa excesom byrokracie, programovania a plánovania. Sú nevyhnutnými danosťami pre rovnováhu osobnosti: „Nepriateľ dobre sleduje, či je duša hrubá alebo jemná; ak je jemná, chce ju zjemniť až do krajnosti, aby ju tak mohol oveľa viac sužovať a zmiasť“ (Ignác z Loyoly: Duchovné cvičenia, 349). Každé preháňanie je znamením akejsi nerovnováhy.

6. Dobromyseľnosť a odhodlanie

Dobromyseľnosť, ktorá robí obozretnými pri posudzovaní, schopnými strániť sa impulzívnych a unáhlených činov. Je to schopnosť vydať to najlepšie z nás samých, z ostatných a zo situácií a konať s pozornosťou a pochopením. Znamená to robiť iným to, čo by si chcel, aby robili tebe (porov. Mt 7, 12 a Lk 6, 31). Odhodlanie je konanie s pevnou vôľou, s jasnou víziou a s poslušnosťou voči Bohu a iba pre najvyšší zákon spásy duší (salus animarum – CIC, kán. 1725)

7. Láska a pravda

Dve neoddeliteľné cnosti kresťanského života – „činiť pravdu v láske a žiť lásku v pravde” (Ef 4, 15). ‎Až tak neoddeliteľné, že láska bez pravdy sa stáva ideológiou deštruktívneho dobráctva a pravda bez lásky sa stáva slepým „sudcovstvom“.

8. Čestnosť a vyzretosť

 Čestnosť je poriadnosť, bezúhonnosť a konanie s absolútnou úprimnosťou voči sebe samým i voči Bohu. Kto je čestný, nekoná poriadne len pod dohľadom dozorcu či nadriadeného. Čestný nie je nikdy svojvoľný voči jemu zvereným osobám či veciam. Čestnosť je základ, na ktorom spočívajú všetky naše ďalšie vlastnosti. Vyzretosť je snaha dosiahnuť harmóniu medzi našimi fyzickými, psychickými a duchovnými schopnosťami. Je cieľom a výsledkom procesu rozvoja, ktorý sa nikdy nekončí a nezávisí od nášho veku.

9. Zdvorilosť a pokora

Zdvorilosť je vlastnosťou ušľachtilých a jemných duší; osôb, ktoré sa vždy snažia preukázať opravdivú úctu voči ostatným, voči ich úlohe, voči nadriadeným i podriadeným, voči činnostiam, voči tajomstvu a voči rezervovanosti; osoby, ktoré vedia počúvať pozorne a hovoriť kultivovane. Pokora je na druhej strane cnosť svätých a osôb naplnených Bohom, tých, ktorí čím viac rastú na významnosti, tým viac v nich rastie vedomie, že sú ničím a nič nemôžu spraviť bez Božej milosti (porov. Jn 15, 8).

10. Nezištnosť a pozornosť

 Čím viac máme dôveru v Boha a v jeho prozreteľnosť, tým viac máme ducha nezištnej štedrosti a otvorenosti k dávaniu, vediac, že čím viac sa dáva, tým viac sa získava. V skutočnosti jej márne otvoriť všetky Sväté brány všetkých bazilík sveta, ak brána nášho srdca je zavretá pred láskou, ak naše ruky nie sú ochotné dávať, ak naše domovy nie sú otvorené pre pohostinnosť a ak naše kostoly sú nie sú otvorené vľúdnemu prijatiu. Pozornosť je dbaním na detaily a ponúknutím toho najlepšieho z nás, neustálou ostražitosťou voči našim zlozvykom a nedostatkom.

11. Nebojácnosť a pripravenosť

Byť nebojácnym znamená nenechať sa zastrašiť pred ťažkosťami, tak ako Daniel v jame levovej, ako Dávid pred Goliášom. Znamená to konať s odvahou, odhodlaním a bez vlažnosti, tak „ako dobrý vojak“ (2 Tim 2, 3-4). Znamená to vedieť spraviť prvý krok bez meškania ako Abrahám a  Mária. Pripravenosť znamená vedieť konať slobodne a pružne, bez naviazanosti na pominuteľné materiálne veci. Žalm hovorí: „Ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce“ (Ž 61, 11). Byť pripravený značí byť vždy na ceste tak, že sa nikdy nezaťažíme hromadením zbytočných vecí a zatváraním sa do vlastných plánov a nenecháme sa riadiť ctižiadostivosťou.

12. Spoľahlivosť a triezvosť

Spoľahlivý je ten, čo vie dodržiavať záväzky s vážnosťou a dôveryhodnosťou. Spoľahlivý je ten, čo vyžaruje okolo seba pokoj, lebo nikdy nezrádza dôveru toho, kto mu ju udelil. Triezvosť je schopnosť odmietnuť povrchnosť a odolávať dominantnej konzumnej logike. Triezvosť je rozvaha, jednoduchosť, dôraz na podstatu, rovnováhu a striedmosť. Triezvosť je hľadením na svet Božími očami, s pohľadom na chudobných a zo strany chudobných. Triezvosť je životný štýl, ktorý považuje dať prednosť druhému za hierarchický princíp a vyjadruje ľudskú existenciu v zmysle starostlivosti a služby voči ostatným. Kto je triezvy, je vo všetkom statočný a zameraný na podstatu, lebo vie ako sa uskromniť, ako veci recyklovať, opraviť a ako žiť so zmyslom pre mieru.

Plné znenie textu nájdete https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20151223001

o. Róbert