O pár dní sa v meste Betlehem, ktorého preklad znie Dom chleba, narodí Boží Syn – Chlieb života – Eucharistia. A neskôr, keď nastane rok 2013, budeme si v Cirkvi pripomínať 10. výročie vydania Encykliky Jána Pavla II. pod názvom Ecclesia de Eucharistia – Cirkev žije z Eucharistie. Tento okružný list určený Cirkvi na celom svete je duchovným testamentom bl. Jána Pavla II., v ktorom na sklonku svojho života odovzdal svetu dôležité posolstvo – hlbokú osobnú skúsenosť, že náš pozemský život nie je možné budovať bez Eucharistie. Ona je totiž prameňom a vrcholom celého kresťanského života. Láskavý Boh nám už viacej nemohol dať. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.
Aj v dnešnú štvrtú adventnú nedeľu z Božej dobroty slávime Eucharistiu. V evanjeliu dnešnej nedele počúvame zvesť o osobnosti adventu, o Panne Márii. Tá v požehnanom stave prekonáva desiatky kilometrov a prichádza slúžiť svojej príbuznej Alžbete. Tá, rovnako ako Mária, nosí život pod srdcom. Aký tu možno nájsť odkaz pre náš život?
Táto udalosť, ale aj iné situácie zo života Panny Márie ukazujú, že Matka nášho Pána je eucharistickou ženou, že ona nás môže naučiť chápať a žiť Eucharistiu. Veď Panna Mária uskutočňovala svoju eucharistickú vieru ešte skôr, ako bola Eucharistia ustanovená, a to tým, že ponúkla svoje panenské lono na vtelenie Božieho Slova. Mária pri zvestovaní počala Božieho Syna aj v jeho fyzickej prítomnosti s telom a krvou. Ona a to, čo sa v nej uskutočňuje, je predobrazom toho, čo sa sviatostne uskutočňuje v každom veriacom, ktorý prijíma pod spôsobom chleba a vína Pánovo telo a krv. Jestvuje teda hlboká analógia medzi fiat – áno, ktorým Mária odpovedala na anjelove slová, a Amen – áno, ktoré vyslovuje každý veriaci, keď prijíma Pánovo telo. Od Márie sa žiadalo, aby uverila, že ten, ktorý sa v nej počal z Ducha Svätého, je Božím Synom. V kontinuite s vierou Panny Márie sa od nás
v eucharistickom tajomstve žiada, aby sme uverili, že ten istý Ježiš, Boží Syn a Syn Márie, je celým svojím božsko-ľudským bytím prítomný pod znakmi chleba a vína.
Panna Mária pri navštívení Alžbety nesie v svojom lone Slovo, ktoré sa stalo telom. Panna Mária sa tak istým spôsobom stáva svätostánkom – prvým svätostánkom v dejinách -, kde Boží Syn, ešte neviditeľný ľudským očiam, umožňuje Alžbete adorovať ho. Boží Syn – Eucharistia vyžaruje svoje svetlo cez Máriine oči a hlas.
Každá žena – matka, ktorá nosí pod srdcom nový život, je istým spôsobom svätostánkom. Veď počala Božie dieťa – Božieho syna, lebo každý človek je adoptovaným Božím dieťaťom, Božím synom. Aj preto si každá žena, ale zvlášť žena v požehnanom stave zasluhuje od nás hlbokú úctu. Hlbokú úctu a pozornosť si zasluhuje aj dieťa pod srdcom matky. Ono je „istým spôsobom Eucharistiou“. Okrem toho však aj každý jeden človek sa môže stať svätostánkom. Keď totiž do svojho srdca prijímame Eucharistiu, stávame sa svätostánkami. Potom aj skrze náš pohľad môžu ľudia v našej blízkosti adorovať toho, ktorý je neviditeľným ľudským očiam, ktorý však žiari skrze naše oči. Otázkou je už len to, čo vyžaruje z našich očí.
Kiežby sme sa pre svet stali svätostánkom.
Jozef Žvanda