Z pohľadu osoby existujú len dva druhy vôle: moja vôľa a vôľa tých druhých.
V modlitbe „Otče náš“ hovoríme slová „buď vôľa Tvoja, Bože“, teda nech sa stane nie to čo chcem ja, ale to čo chceš Ty, Bože.
Poďme však najprv k tomu, čo to znamená „moja vôľa“.
Vo Sv. Písme v knihe Genezis čítame, že Boh stvoril človeka „na Svoj obraz“. Prečo? Aby ho človek mohol milovať.
Boží obraz v človeku sa prejavuje najmä cez jeho duchovné vlastnosti:
Rozum
Vôľ
Nesmrteľnosť duše
Rozum dostal človek preto, aby mohol Boha spoznať. (Glivajcoki)
Vôľu preto, aby mohol k nemu priľnúť. (dievča a chlapec)
Nesmrteľnosť preto, aby mohol milovať Boha naveky.
Vôľu teda nemáme preto, aby sme sa rozhodovali medzi dobrom a zlom. To je základný omyl, ktorý hlásajú aj mnohí kňazi. Vôľu sme od Boha dostali preto, aby sme v aktuálnej situácii každodenného života dokázali rozoznať to čo je lepšie od toho čo je dobré, a v tom väčšom dobre hľadali v konečnom dôsledku Absolútne Dobro – Boha. To je ten správny spôsob využívania slobodnej vôle.
Vieme však, že hriech zranil prirodzenosť človeka, a teda aj jeho slobodnú vôľu, zakúšame to každý deň. Naša slobodná vôľa je nakazená akousi ebolou duše – hriechom a jediným liekom je život v božej milosti a nástrojmi podávania tohto lieku sú sviatosti. V prípade slobodnej vôle je to najmä zmierenie a Eucharistia.
Tu sa pomaly dostávame aj k tomu, čo je Božou vôľou.
„Vôľa nášho Otca je, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ KKC 2822
Preto na mládencovu otázku: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ Ježiš odpovedá: „Milovať budeš Pána svojho Boha, a svojho blížneho, ako seba samého“. Musím milovať Boha, ak chcem k nemu prísť. A keďže Boh chce spasiť všetkých, musím milovať aj svojho blížneho.
Teda Boh chce aby sme v neho uverili, mali nádej, že splní svoje prisľúbenia a na základe toho milovali Jeho i všetko čo stvoril.
V súvislosti s Božou vôľou Vás chcem upozorniť ešte na tri veľmi dôležité skutočnosti.
Poslušnosť: 1., „Neprišiel som konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ (Jn 6,38) Ak sa v mojom živote vyskytnú ťažkosti, choroby a rôzne iné kríže, no nie je v mojich silách, aby som sa im vyhol, nesmiem nadávať na Boha, musím vedieť prijať aj jeho dopustenie. „Ak je to tvoja vôľa, odním odo mňa tento kalich utrpenia, no nie ako jachcem, ale ako Ty.“(Mt 26,39)
2., „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“. (Mt 10,16) Poslušnosť Cirkvi: pápežovi, biskupom, kňazom, pokiaľ nežiadajú niečo, čo je v priamom rozpore z Božím zjavením alebo prikázaniami.
3. Poslušnosť predstaveným: rodičom, učiteľom, zákonodarcom.
Pýcha: je opakom poslušnosti. Nebudem poslúchať! Čo mi má on čo rozkazovať! Ja mám svoj rozum, viem, čo mám robiť! Pyšný človek koná len vtedy, keď vie, že všetko dobre dopadne, na sto percent. Ak pocíti, že môže zlyhať, byť vysmiaty, radšej sa utiahne. Plniť božiu vôľu znamená byť pokorným, kvôli Bohu a jeho prikázaniam riskovať, že ma známi odsúdia, spoločnosť vysmeje. Aj preto je ťažké plniť Božiu vôľu.
Horlivosť: Pri plnení božej vôle je potrebná horlivosť, akú majú fanúšikovia na štadiónoch. Ježiš si vybral horlivých apoštolov. Sv. Matúš, sv. Peter, sv. Pavol, atď.
S horlivosťou uskutočňujme Božiu vôľu v našich životoch.
Amen.