Aká je sila motýlích krídel?
So študentmi z Katolíckej univerzity v Ružomberku rok čo rok navštevujeme Múzeum bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora v poľskom meste Osvienčim. Každý štvorcový meter tu bol pokropený nevinnou ľudskou krvou. 30. marca 2019 pri našej poslednej návšteve nás naša poľská sprievodkyňa upozornila na jednu z fotografií, ktorú zhotovil nacistický vojak a ktorá zachytáva mamičku so svojimi šiestimi deťmi idúcich na istú smrť. Vpredu kráča jej osemročný synček, ktorý starostlivo vedie za ruky svojich mladších súrodencov a dáva pozor, aby si maličkí neublížili. Na tvári našej sprievodkyne sa v tej chvíli objavili slzy a s plačom dodala: „Iba naoko sú v tomto pozemskom pekle víťazmi po zuby ozbrojení nacisti. Skutočnými víťazmi sú bezmocná matka a jej šesť detí. Ešte ani nezačali žiť a už musia zomrieť. No ešte aj v tej najťažšej chvíli si neprestávajú navzájom pomáhať…“
„Bezmocnosť a sila motýlích krídel“, mohli by sme povedať, áno, tak sa nám to môže navonok zdať. No je to v skutočnosti naozaj tak?
Sila motýlích krídel je istým obrazom a symbolom pre nás. Sila motýlích krídel nám môže predstavovať slabosť, bezmocnosť a bezvýznamnosť. Sila motýlích krídel má svoju podobnosť v živočíšnej ríši v inom bezmocnom a slabom, v ovečke či baránkovi. Veď tak ako sila motýlích krídel je bezvýznamná, tak je bezvýznamná aj sila ovečky či baránka. Aj ovečka aj baránok sú mierumilovné zvieratá, sú slabé, nevedia útočiť, neubližujú druhým a nevedia sa brániť. Aj ovečka aj baránok potrebujú strážcu, potrebujú pastiera s palicou v ruke. To nie preto, aby ich pastier mlátil, keď sa niekam zatúlajú, ale preto, aby ich tou palicou pred divou zverou chránil.
Bezmocnosť a sila motýlích krídel, bezmocnosť a slabosť ovečiek a baránkov…
No ovečka či baránok majú v biblickom svete iný význam, veľmi hlboký význam. Tým ovčím stádom je Izrael a pastierom je Boh. Žalmista v Žalme 23 spieva: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23, 1-4) A na inom mieste sú slová: „Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť. Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“ (Ž 80, 2-4) Z uvedených textov vyplýva, že aj keď ovečky a baránky sú slabé a bezmocné, predsa dobrý pastier nad nimi bdie a chráni ich. Tak aj dobrý Pastier, Boh, bdie nad svojim stádom, nad Izraelom a chráni ho.
V knihe Exodus čítame, ako Boh dáva skrze Mojžiša príkaz Izraelskému národu. Skôr než ich Boh zázračne vyslobodí z Egypta, majú všetky rodiny jesť doma veľkonočného baránka. Krvou tohto baránka majú potrieť veraje dverí a vďaka tejto baránkovej krvi budú zachránení. Boh pošle naprieč Egyptom anjela smrti a v dome, v ktorom veraje dverí nebudú potreté krvou baránka, zahynie všetko prvorodené. Ďaleko od domova sa pre Izraelitov stane záchranou nie ľudská päsť, kone či vozy, ale navonok bezmocný baránok a jeho krv. V navonok slabej ovečke či baránkovi v skutočnosti nám udalosť z veľkonočného Egypta ukazuje silu slabých, silu bezmocných, silu bezmocného baránka, silu krídel motýlích.
Keď po dlhých rokoch bude v judskej púšti pri Jordáne prorok Ján Krstiteľ krstiť, keď tam bude svojich učeníkov vyučovať, vtedy medzi mnohými prichádzajúcimi Hebrejmi v sile Ducha Svätého spozná v tesárovom synovi, Ježišovi z Nazareta, Božieho Baránka. V tej istej chvíli na Ježišovu adresu zvolá: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“ Keď na jeho slová učeníci spozornejú, vtedy Ján dodá: „Teraz už musíte ísť za ním. On musí rásť a mňa musí ubúdať!“ (Jn 1. 19-39)
Aká je sila motýlích krídel? Aká je sila baránka? Náš Pán Ježiš Kristus sám sa stal týmto bezmocným baránkom vedeným na zabitie. Nechcel sa stáť mocným levom, nechcel sa stáť mocnou šelmou, ktorá neľútostne vládne nad všetkým slabým, v ktorej zuboch a pazúroch končí všetko slabé. Náš Pán sa stal nevinným a bezmocným Baránkom. Bol zabitý, bol obetovaný za nás a svojou smrťou nás vykúpil, nie silou zbraní, nie silou širokých lakťov, nie silou argumentov, ale silou navonok bezmocnej lásky, silou nevinnosti a pokory. Láska a obeta tu zvíťazila nad hrubosťou, agresiou a vulgárnosťou všetkých tých, ktorí ho odsúdili, nevinného mučili a týrali až na smrť.
Tento nevinný Boží Baránok je v centre nebeskej liturgie. Tak o nej píše apoštol Ján vo svojom Zjavení: „Ja, Ján, videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: ,Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie.´ A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: ,Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.´ A štyri bytosti volali: ,Amen.´ A starci padli a klaňali sa.“ (Zjv 5, 11-14) Nebeská liturgia sa spája s pozemskou, a tak pri slávení svätej omše, skôr než prijmeme Pánovo telo a krv, trikrát voláme: „Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami…“
Aká je sila krídel motýlích? Aká je sila bezmocného baránka? Kto sa stal v skutočnosti víťazom v pozemskom pekle poľského Osvienčima?
Nie hrubosť, nie vulgárnosť, nie hlúposť, nie klamstvo a korupcia, nie sila zbraní, nie sila širokých ramien, nie sila argumentov, ale sila motýlích krídel, sila bezmocného pokorného Božieho Baránka, sila bezmocnej matky šiestich detí, ktoré ešte ani nezačali žiť a už museli zomrieť, sila osemročného chlapčeka, ktorý ani v pozemskom pekle neprestal slúžiť, sila ticha, sila modlitby, sila kolien. Toto je skutočná sila, sila bezmocnej lásky, sila lásky bezmocnej a nezištne sa dávajúcej, toto je skutočná Veľká noc, vzkriesenie a život. K tomu nás pozýva náš Pán, Baránok Boží.
Jozef Žvanda
Foto: Internet