Keď pred viac ako 20 rokmi prišiel Angličan Richard Kane s nápadom zmobilizovať bežných aj vplyvných ľudí v Anglicku k tomu, aby zorganizovali niečo malé alebo aj významnejšie pre manželov vo svojom najbližšom okolí, pravdepodobne ani netušil, ako sa tento odvážny nápad zmení v masové hnutie, ktoré významným spôsobom ovplyvní pohľad na manželstvo v mnohých krajinách sveta. Zvolil k tomu skvelú stratégiu – rozhodol sa totiž nekritizovať iné modely partnerského spolužitia, ale práve naopak, zamerať sa na to, čo je historicky osvedčené a do každodenného života manželov priniesť kreatívne a motivačné prvky. Dnes, po dvoch desaťročiach, verejnosť túto iniciatívu Národného týždňa manželstva (NTM)oceňuje najmä kvôli jej pozitívnemu posolstvu a otvorenosti pre každého, kto ju chce využiť na upevnenie vlastného manželstva či povzbudenia manželstiev iných.
V roku 2011 sa k tejto myšlienke NTM po prvýkrát oficiálne pripojilo aj Slovensko. Tento rok, keď počas uplynulého týždňa od pondelka 12.02.2018 do včera, do nedele 18.02.2018 prebiehal aj u nás NTM s témou: Manželstvo – umenie lásky, to bol už ôsmy ročník celonárodnej kampane, ktorá si dala za cieľ priniesť inšpirácie a nové impulzy do dlhodobého vzťahu, akým manželstvo určite je.
Dnešná téma našej vysokoškolskej mládežníckej svätej omše sa dotýka práve skončeného NTM a má názov: „Aktuálnosť manželstva.“ Aj ja chcem niekoľkými vetami poslúžiť manželstvu, a tým poslúžiť aj človeku, poslúžiť maličkým. Chcem sa inšpirovať myšlienkou zakladateľa NTM, keď nebudem kritizovať iné formy spolužitia, ale skôr budem hovoriť o kráse a vznešenosti manželstva. Nuž je manželstvo ešte aktuálne alebo už nie?
Odpoveď som ponúkol pred pár sekundami. Ak chcem hovoriť o kráse a vznešenosti manželstva, tým je daná aj odpoveď: „Áno, manželstvo je stále aktuálne.“ Prečo?
- Manželstvo je nadčasové a univerzálne.
Manželstvo je nadčasovou inštitúciou, lebo pochádza od nadčasového Autora, od Boha. Manželstvo pochádza už od prvej chvíle stvorenia muža a ženy. Manželstvo je nadčasovou inštitúciou a najstaršou inštitúciou. Počas celej histórie ľudstva zažilo nejednu krízu. Ak dnes v Európe možno zažívame krízu manželstva, tak nie je to nič nové pod slnkom. Krízy manželstva boli, sú a budú, kým bude človek človekom. A ono predsa stále jestvuje. Manželstvo je aj univerzálne. Jestvuje v každom veku, v každej kultúre, v každom náboženstve. Je dielom nadčasového Autora, Boha. A On tvorí dobré veci.
- Manželstvo vychádza z hĺbky ľudskej prirodzenosti, kde je ukrytá hlboká túžba po najužšom spoločenstve muža so ženou.
Manželstvo vychádza z hĺbky ľudskej prirodzenosti. V tom najvnútornejšom vnútri človek túži po spoločenstve, aby nebol sám. „Lebo beda osamelému. Kto mu pomôže vstať, ak padne?“, tak píše Kazaeľ. (Kaz 4, 10) Človeku však nestačí obyčajné spoločenstvo. V našom vnútri je napísaná túžba po najužšom spoločenstve, najužšom spoločenstve muža a ženy, ženy a muža. Najužšie spoločenstvo, zjednotenie tiel, myslí, sŕdc a duší, a tak už nie sú dvaja, ale jeden. A toto je možné iba v manželstve. Prečo? Pri uzatváraní manželstva, keď si tí dvaja vyslovujú svoje áno pred Bohom a ľuďmi, vtedy ich áno znamená nasledujúce: „Milá moja, najmilšia. Milý môj, najmilší. V tejto chvíli pred Bohom a miestnym spoločenstvom, keď sú tvoje dlane ukryté v mojich dlaniach, keď sa ti dívam do očí a ty sa dívaš do mojich očí, keď vo svojich dlaniach cítim tlkot tvojho srdca a ty počuješ to moje, v tejto chvíli vyhlasujem a deklarujem, že od teraz si pre mňa najdôležitejším človekom na tejto zemi. Vyhlasujem, že ťa chcem milovať a ctiť po celý život, chcem s tebou zostarnúť, beriem za teba zodpovednosť a aj keby som vo svojom živote stretol inú ženu, a aj keby som v živote stretla iného muža, ty budeš pre mňa vždy tým najdôležitejším, najdôležitejšou. Ty si mojím srdcom.“
Vo chvíli tohto ich „ÁNO“, sa rodí manželstvo, najužšie spoločenstvo medzi mužom a ženou, túžba, ktorá je hlboko vpísaná do nášho srdca. Túžba výlučne patriť jednej žene, jednému mužovi. Užšie spoločenstvo medzi mužom a ženou už nejestvuje.
- Manželstvo požíva stabilitu a túžbu výlučne a navždy.
V najvnútornejšom vnútri človeka je ukrytá túžba patriť výlučne iba jednému človeku, muž žene, žena mužovi a to navždy. Túto výlučnosť a navždy naplno ponúka manželstvo. Bez tejto výlučnosti manželstvo nemôže byť manželstvom. Manželstvo ponúka stabilitu a istotu, že ja muž, ja žena, sa môžem naplno odovzdať tejto žene, tomuto mužovi. Viem, že patrím jemu, viem, že patrím jej, naplno mu dôverujem, naplno jej dôverujem. Dôverujem mu, dôverujem jej, že v našom manželstve sme navždy spojení v jedno, a tak, ako nie je možné oddeliť dva potôčiky od seba, ak sa zlejú v jeden potok, či rieku, tak nie je možné oddeliť ani manžela od manželky. Preto mi manželstvo dáva istotu, že ma môj manžel, že ma moja manželka neopustí, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ma bude milovať a ctiť po všetky dni môjho života. Manželstvo mi ponúka túto istotu a stabilitu, bez ktorej nemôžem byť šťastný, nemôžem byť šťastná.
- Manželstvo je opravdivým miestom ľudskej sexuality.
Túžba po ľudskej intimite, túžba po intímnom sexuálnom spojení medzi mužom a ženou je taktiež vpísaná v hĺbke ľudského srdca. Starí gréci považovali ľudskú sexualitu za čosi božské. A mali pravdu. V hlbokom intímnom spojení medzi mužom a ženou, keď sa spájajú muž so ženou v manželstve, tí dvaja milujúci zažívajú čosi prihlboké, nesmierne silné, až metafyzicky vnútorné, ktoré ešte viacej stvárňuje ich srdcia a zlieva ich v jedno. V tej chvíli sa jeho tvár vrýva do jej srdca a jej tvár do jeho srdca. Hlboké intímne spojenie medzi mužom a ženou v manželskej intimite je Božím darom, tam sa plodí nový život, tam sa ešte viacej muž odovzdáva žene a žena mužovi. V tej chvíli sa tí dvaja posväcujú a Boh sa teší z ich lásky. A niet tu smútku, a niet tu bolesti, a niet tu výčitiek zo sexuality. Manželstvo, iba manželstvo ponúka človeku naplno prijať a prežiť Boží dar sexuality, tento dar Božej lásky.
- Manželstvo je opravdivým darom, lebo je aj krížom.
Svojim „Áno“ tí dvaja sa stávajú manželmi, prijímajú samých seba. Muž dostáva v žene obrovský dar. Žena dostáva v mužovi obrovský dar. Žena sa stáva srdcom muža, muž srdcom ženy. Manželstvo je však aj krížom. Tým najväčším krížom sme si sami pre seba. Na jednej strane sme Božie milované deti. No na strane druhej, sme ranení hriešnici, ktorí zraňujeme samých seba, zraňujeme iných, zraňujeme tých najbližších. Ak sa rozhodneme s niekým spolu kráčať životom, musíme zároveň prijať fakt, že tento človek nás bude aj najviac zraňovať a zároveň ja budem zraňovať jeho. Ľahko sa nám miluje ktosi, koho vidíme raz za uhorský rok, ťažšie však niekto, s kým som dennodenne. A tak sa v manželstve spájajú dva kríže, dva rozdielne svety, ten mužský a ten ženský. Dve rozdielne povahy. Dva rozličné príbehy. Keď sme unavení, keď sme uponáhľaní, ľahko čosi prehliadneme a problém je na svete. Manželstvo je darom, ale aj krížom. Na svoj kríž v manželstve však už nie som sám. Jeho ťarcha sa podelí na moje a tvoje plecia. A tak sa kríž podelením umenšuje, naopak radosť sa podelením zväčšuje. Manželstvo je darom a krížom, preto Boh skrze svojho Syna, Pána Ježiša, podložil tento dar sviatosťou manželstva. Ježiš svojou účasťou na svadbe v Káne Galilejskej, skrze zázračne premenenie vody na víno, takto symbolicky dáva manželstvu inú príchuť, z manželstva tvorí sviatosť. A tak to už nie je iba on a ona, ale vďaka tejto sviatosti, v ktorej je on prítomný sa ty a ja mení v naše „my“, a on, Boží Syn je s nami. Je s nami v radosti a v bolesti, pomáha nám niesť naše kríže a našu lásku dopĺňa svojou nekonečnou láskou. Takže nakoniec tí dvaja to s Božou pomocou a spoločne zvládnu. Manželstvo, sviatosť manželstvo je tak darom a krížom, sladkým jarmom svornosti.
Nuž je manželstvo ešte aktuálne? Áno, stále je aktuálne, lebo je to Boží nadčasový a univerzálny dar. Nuž premýšľaj o tom.
Jozef Žvanda
Foto: Internet