„Milovaný, predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote“ (1 Tim 2, 1-2).
„Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok“ (1 Tim 2, 8).
„Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16, 10).
„Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16, 13).
Tieto slová vybraté z čítaní dnešnej nedele, ale aj udalosť neformálneho zasadania lídrov dvadsiatich siedmich štátov – členov Európskej únie v piatok 16.09.2016 v Bratislave, nás pozývajú k tomu, aby sme spolu pouvažovali nad úlohou človeka v spoločnosti, ale aj nad úlohou kresťanov v spoločnosti a v Cirkvi.
Každá inštitúcia potrebuje svoju hlavu. Aj štát.
V spoločnosti máme svojich zákonných zástupcov, ktorých sme si riadne zvolili v slobodných voľbách a ktorých potrebujeme, aby tu nezavládol chaos a panika. Veď aj každá iná inštitúcia ako cirkev, firma či rodina potrebuje svoju hlavu. V našej spoločnosti, žiaľ často oprávnene sklamanie z predstaviteľov našej krajiny, EU a politikov nás priviedli k negatívnemu vnímaniu tejto, tak prepotrebnej služby, politiku často považujeme za špinavú vec. Máme tendenciu všetko zovšeobecňovať a všetkých hádzať do jedného vreca. Čo s tým? Ako vytvoriť novú kultúru v našej spoločnosti, kultúru v každej oblasti nášho života, kultúru, aby si človek človeka vážil, kultúru aj v politike?
Moc pochádza od Boha.
Apoštol Pavol v Liste Rimanom píše: „Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú ustanovil Boh“ (Rim 13, 1). Akákoľvek moc na zemi, na akejkoľvek rovine a v akejkoľvek oblasti podľa apoštola Pavla pochádza od Boha, od chvíle keď Boh stvoril človeka a keď mu dal moc nad celým tvorstvom. Tu na tomto mieste vidíme počiatok akejkoľvek moci. Pritom ako poznamenáva Ježiš: „Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vašim služobníkom“ (Mt 20, 26), potom tí, čo vykonávajú moc, majú ju vykonávať ako službu. Vykonávanie moci, ako sa to píše v KKC 2236 má za cieľ ukázať správnu stupnicu hodnôt, aby sa tak všetkým uľahčilo používanie slobody a zodpovednosti. Predstavitelia politickej moci sú zároveň podľa článku KKC 2237 povinní rešpektovať základné práva ľudskej osoby. Majú vykonávať spravodlivosť ľudsky a rešpektovať pritom právo každého, najmä právo rodín a núdznych. Aby to dosiahli, potrebujú byť nevyhnutne napojení na nášho Trojjediného Boha, aby vo svetle Kristovho evanjelia dokázali správne rozlišovať a aby rešpektovali správny rebríček hodnôt. Nie nadarmo dnes Ježiš hovorí: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone!“ Srdce človeka má jednoznačne patriť Bohu, len tak dokáže mať správny postoj k sebe, k blížnym, k tomuto svetu. Bez Boha sa človek sám stáva bohom, bôžikom, svoju morálku si určuje sám podľa toho ako sa cíti. Samozrejme, že potom je beda nenarodeným deťom, starým a chorým…
Aký typ spoločnosti a politikov si zvolíme, to je na nás. No zodpovednosť zostáva.
Zodpovednosť v spoločnosti, ale aj v Cirkvi padá aj na naše plecia. Nevzdali sme sa jej vhodením hlasovacieho lístka do urny. Našou úlohou je rešpektovať predstaviteľov občianskej moci. Svojich nadriadených máme považovať za predstaviteľov Boha, ktorý ich ustanovil za správcov svojich darov (Porov. KKC 2238). Povinnosťou občanov je prispievať s spolu s občianskou mocou k dobru spoločnosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody. To si tiež vyžaduje platiť dane, uplatňovať volebné právo a brániť krajinu. Lojálna spolupráca občanov však zahŕňa právo a niekedy aj povinnosť vzniesť oprávnené námietky proti tomu, čo sa im zdá škodlivé pre dôstojnosť človeka a dobro spoločnosti (Porov. KKC 2238).
Moc pochádza od Boha, píše apoštol Pavol. Aký typ spoločnosti si zvolíme, akých zákonodarcov, akých predstaviteľov štátu, aké politické strany si zvolíme, to je už na nás, na našom slobodnom rozhodnutí.
Nám je potrebné si položiť zopár otázok: Akých politikov a zákonodarcov sme si zvolili do nášho parlamentu, do EU parlamentu? Aké hodnoty vyznávajú? Sú naši politici služobníkmi či mocipánmi? Prečo často považujeme politiku za špinavú vec, a tak možno odrádzame slušných ľudí ísť do tejto služby? Uvedomujeme si, ako sme v tejto oblasti zo strany masmédií často manipulovaní? Vieme argumentovať vecne či emocionálne nepripustíme iný pohľad na veci? Čo chceme s tým urobiť?
Štyri kroky, naše štyri nevyhnutné kroky pre nádej budúcnosti.
Dnešné Božie slovo nám v závere nášho uvažovania ponúka štyri kroky:
- Keď dnes Apoštol Pavol píše: „… žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach…“, tým nás vyzýva, aby sme sa za všetkých našich predstavených modlili.
- Keď dnes Apoštol Pavol píše: „Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste…“ tým zdôrazňuje, že dnešný svet potrebuje modliacich sa mužov, nielen ženy.
- Keď dnes Apoštol Pavol píše: „ …aby dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok“, tým žiada, že naša modlitba má byť podložená bezúhonným životom.
- A napokon keď dnes Ježiš hovorí: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom,“ znamená to, že naše deti a mládež máme už od útleho veku vychovávať k čestnosti, láske, k zodpovednosti a k pravde.
Potom je nádej, že politika raz nebude iba špinavosťou, ale čistou a veľkorysou službou pre Boha a národ.
Jozef Žvanda
Foto: Internet