Koľko generácií počas stáročí vstupovalo do nášho chrámu. Koľko ľudí, tisíce ľudí… Koľko našich predkov. Pred sto rokmi tu sedeli celkom iní ľudia, aj pred dvesto rokmi. O sto rokov tu budú sedieť celom iní ľudia, aj o dvesto rokov, naši potomkovia… A my sme toho súčasťou, súčasťou tej reťaze, ohnivkami reťaze, ktoré spájajú minulosť s prítomnosťou a s budúcnosťou. Aj ja som tým ohnivkom, súčasťou toho celku. Každý z nás je toho súčasťou.
Sú však mestá a dediny v Európe, kde sa reťaz pretrhla, kde sa kostoly časom vyprázdnili a dnes sú na predaj. Z mnohých katolíckych chrámov sa stávajú modlitebne iných náboženstiev. Aj slávna Hagia Sofia, dnes najznámejšia moslimská modlitebňa – mešita v Istanbule, bola kedysi kresťanským chrámom. Z mnohých chrámov sú dnes už iba múzea.
Dnes, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, keď na apoštolov a Máriu zídených vo večeradle v Jeruzaleme zostupuje v podobe ohnivých jazykov Duch Svätý, schádzame sa tu aj my, tak ako Mária a apoštoli. Schádzame sa, aby sme si túto veľkú udalosť nielen pripomenuli, ale aj preto, aby sme slávili Veľkonočné tajomstvo, Eucharistiu, aby sme počúvali Božie slovo, aby sme prosili o silu a svetlo Ducha Svätého aj pre nás. V dnešný deň sa zároveň plnia slová, ktoré povedal Pán Ježiš svojim učeníkom vo večeradle: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.“ (Jn 15, 26-27). Duch Svätý je vlastné meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Duch Svätý – „Paraklétos“ – ten, ktorý je privolaný, po latinsky „Ad-vocatus“, „Tešiteľ“, „Zástanca“, „Duch pravdy“. A ako sa plnia Ježišove slová z večeradla?
Tento Duch Svätý nám dnes vydáva svedectvo o Ježišovi. Uskutočňuje sa to tým, že nás dnes opäť pozval do chrámu. Tak ako počas celých stáročí sem prichádzali naši predkovia, tak dnes sem prichádzame aj my. Možno nie každý má ten správny úmysel. A predsa obdivuhodné je to, že napriek našim rôznym úmyslom, sme opäť tu. Duch Boží vydáva svedectvo o Ježišovi tým, že sme dnes tu opäť zídení v spoločenstve Cirkvi a celé stáročia nebola táto reťaz prerušená. Toto je znamením Božieho, toto je prejavom Ducha Svätého, tá kontinuita s Ježišom, že sme jeho učeníkmi od počiatku. A potom, že sme s Ježišom aj vo svojom živote, že napriek všetkému, napriek našim hriechom sme s ním a nechávame ho vstúpiť do našich životov, do každodenných situácií. Je prejavom Ducha Svätého, že napriek všetkému, žijeme v pokoji, že sa snažíme si pomáhať, že ľudský život, rodina, vzdelanie, výchova, čestnosť, pravda, nezištná obeta a spravodlivosť majú v našich očiach nesmierny význam. Prečo sa v západnej Európe z chrámov stávajú múzeá či modlitebne iných náboženstiev? Azda preto, že tam prestal vanúť Boží Duch? A nie je to pre ľudské srdce, ktoré sa stalo ľahostajným voči Bohu a človeku? Môžeme pozorovať: Ako sa vytráca úcta k Bohu, vytráca sa aj úcta k človeku. Ľudia sa vytratili z chrámov, no priamoúmerne ich pribúda v nemocniciach a v psychiatrických liečebniach. Prečo človek stráca zmysel života? Čo z toho vznikne, ak sa evanjelium úplne vytlačí na perifériu nášho života, ak už naše srdcia nebudeme formovať evanjeliom?
No ja som súčasťou celku, som ohnivkom v reťazi. Je mojou úlohou túto reťaz nepretrhnúť. Je mojou úlohou bohatstvo evanjelia odovzdať aj mojim potomkom. Boh sa chce osláviť aj cezo mňa. Som súčasťou histórie, spájam minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou. Som Ježišovým učeníkom už od počiatku a neprestávam ním byť. Lebo s ním, s Ježišom, je mi dobre. A za to som vďačný aj Duchu Svätému, ktorý mi túto túžbu dennodenne sprítomňuje. Vďaka Ti, Bože, Otec, Syn a Duch Svätý! Amen.
Jozef Žvanda
Foto: Internet