Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka pri Katolíckej univerzite v Ružomberku každoročne organizuje zájazd do Poľska. Tento rok bol dátum stanovený na prvý májový piatok. Cieľom zájazdu boli dve mestá: Wadowice a Osvienčim. Zájazd bol určený nielen pre členov centra, ale i pre všetkých záujemcov či už študentov, alebo zamestnancov univerzity. Chystá sa naň aj študentka Katka, ktorá takto vysvetlila prečo sa chce zúčastniť tohto výletu: „V jednom meste sa narodilo dobro a v druhom kvitlo zlo. Nemôžem povedať či sa teším alebo neteším. Môžem sa priznať, že mám menšie obavy. Ale viem, že napriek tomu tam chcem ísť. Okrem toho ma teší aj to, že tam idem s kamarátkou, ktorú som už dlhší čas nevidela – je to také zvláštne, že nás „spojil“ takýto výlet.“
Odchod bol naplánovaný skoro ráno, aby sa celý zájazd podarilo stihnúť v jeden deň. Po tri a polhodinovej ceste sa účastníci zájazdu dostavili do mesta Wadowice. Wadowice sú rodné mesto blahoslaveného Jána Pavla II. Súčasťou zájazdu bola aj exkurzia v mariánskej bazilike, kde bol tento Veľký človek pokrstený. Čas ostal aj na úprimné modlitby, ktoré zanechali pútnici na tomto výnimočnom mieste. Naplánovaná bola aj prehliadka rodného domu Karola Wojtylu, ale pre rekonštrukciu bol dom dočasne uzatvorený a múzeum je na tento čas presťahované do mestského úradu.
Po návšteve pútnického miesta sa výprava presunula do miesta, kde už len vyslovenie jeho názvu naháňa husiu kožu. Oswienčim. Miesto, na ktorom bola počas druhej svetovej vojny pošliapaná ľudská dôstojnosť a kde prišlo o život viac ako milión obetí holokaustu. A hoci to príjemná exkurzia nie je, je dobré vidieť a vedieť, čo sa v „táboroch smrti“ odohrávalo a modliť sa za to, aby sa podobná situácia už nikdy nezopakovala. Presne tak to urobili aj účastníci zájazdu a po prehliadke otec Jozef Žvanda odslúžil omšu v karmelitánskom kostole v Oswienčime. Účastníci boli spokojní a študentka Katka odpovedala na otázku, či by si tento výlet ešte zopakovala: „myslím si, že na pár rokov mi stačilo, ale určite sa tam chcem ísť ešte niekedy pozrieť, pretože “Zabudnúť znamená nechať ich znovu zomrieť”.
Bc. Jarmila Ševčíková, 1.ročník Mgr, žurnalistika