V čase od 11.11.2016 do 11.11.2017 prebieha v spišskej diecéze Jubilejný rok sv. Martina, ktorý je patrónom tejto diecézy, a to v súvislosti s 1700 rokmi od jeho narodenia a 1620 rokmi od jeho smrti.
Ako sa uvádza v Manuáli k sláveniu roka sv. Martina, životopis tohto svätca, ktorý spísal jeho žiak Sulpicius Severusje, je prvým veľkým hagiografickým dielom latinského Západu, ktoré sa stalo vzorom pre stredoveké svätopisectvo. Sv. Martin z Tours (*316 po Kr.) je prvým veľkým významným svätcom latinského Západu, ktorý bol po svojej smrti uctievaný ako nemučeník. Martinov životopis bol vo svojej dobe viac inšpirujúci než príklady Martinových súčasníkov, ako boli sv. Ambróz, sv. Hieroným či sv. Augustín. Práve martinovský typ svätca prevážil v stredoveku, bol to „svätec na všedný deň“
V stredu 09.11.2016 sa počas celodiecézneho stretnutia kňazov s otcom biskupom Štefanom Sečkom v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí prihovoril aj prorektor KU, prof. František Trstenský, PhD. Prorektor okrem iného vysvetlil aj zmysel jubilea: Spätný pohľad na sv. Martina do minulosti, aktualizácia, jeho „Aggiornamento“ – sprítomnenie pre súčasnosť a vízia do budúcnosti.
V svojom príhovore chcem zdôrazniť odkaz sv. Martina cez návrat do jeho mladosti.
Syn pohanských rodičov. Martin bol synom pohanských rodičov. Už ako desaťročný sa proti ich vôli utiekal do chrámu a žiadal o prijatie do katechumenátu. Ako dvanásťročný zatúžil stať sa pustovníkom. A táto myšlienka ho neopúšťala ani v rokoch dospievania. Po rokoch vytrvalosti sa jeho túžba vyplnila.
Aj v dnešnej dobe je situácia mnohých mladých podobná s tou Martinovou. Mnohí mladí ľudia nedostali do vienka milosť viery len kvôli svojim rodičom. Dnešná generácia rodičov, moji rovesníci, rodili sme sa a vyrastali vo zvláštnej dobe, kde sa na každom kroku popieral Boh. Možno, že aj vo svojich rodinách boli mladí ľudia k Bohu vedení, no často to nebola osobná viera, skôr ustráchaný neosobný súčet duchovných povinností, ktorý človeka neoslovuje. Prirodzene aj tu platí: Česť výnimkám. Avšak tak, ako sa Boh dotkol Martina, aby neskôr cez svojho syna objavili rodičia živého, osobného Boha, tak aj v dnešnej dobe sa Boh dotýka mladých ľudí. Cez rozličné kresťanské hnutia a spoločenstvá, ktoré v čase komunizmu boli na Slovensku zakázané, cez mnohé duchovné aktivity sa aj v dnešnej dobe Boh dotýka mladého človeka. Je potrebné, aby sme boli aktívni, ale zároveň aby sme sa dokázali v modlitbe a v adorácii stíšiť. Boh nám tak ponúkne impulzy a inšpirácie, cez ktoré nielen nám osobne, ale aj našim rodičom a širokému okoliu daruje svetlo viery. A tak je potrebné mnohé duchovné aktivity podložiť tichom a modlitbou a v tichu načúvať hlasu Boha.
Vojak Martin – čnostný človek. Martina proti jeho vôli ho ako pätnásťročného odviedli v putách a prinútili, aby zložil vojenskú prísahu. Napriek tvrdosti vojenského prostredia sa Martin k svojim druhom v zbrani správal s veľkou dobrotou a s úžasnou láskou. Vďaka svojim dobrým skutkom si získal svojich spoluvojakov a chránil si čisté srdce.
Nielen vojsko, ale často ani naše prostredie, v ktorom žijeme nám v dnešnej dobe neponúka pozitívne príklady, chýbajú skutočné autority – osobnosti. Na televíznych obrazovkách či na displejoch počítačov sa ponúkajú pseudo-osobnosti, celebrity, ktoré určujú verejnú mienku a životný štýl. Pre mladého človeka, neraz odkázaného na samého seba, nie je ľahké v tomto svete správne obstáť a zachovať si čistý štít. Takíto mladí ľudia sú často terčom výsmechu. Platí však zásada: „Kto sa smeje posledný, ten sa smeje najviac.“ A tak vo svetle týchto slov a pri skúmaní nášho života stojí za to aj v dnešnej dobe byť čestným a čnostným človekom, a tak sa inšpirovať mladým sv. Martinom. Zápas o čestnosť a čnosť je náročný, ale do srdca mladého človeka prináša pokoj a dobro. A nie je možné, aby toto dobro pozitívne nepocítilo okolie.
Vojak Martin a jeho gesto lásky. Tretiu vec, ktorú chcem zdôrazniť z mladosti sv. Martina je úžasné gesto, skutok lásky, ktorým tento mladý rímsky vojak poslúžil nahému žobrákovi pri bráne do mesta Amiens. Martin sa tu zľutoval nad trasúcim sa chudobným človekom, s ktorým sa podelil o polovicu svojho plášťa. Po tomto skutku sa mohol okoliu javiť ako otrhaný rímsky vojak, ale kto bol svedkom tohto skutku, ten určite spozornel a od úžasu „išiel do kolien“. Martin tak prejavil chudobnému neznámemu človeku úžasné gesto lásky.
Pred týždňom sme putovali na pamätné miesto bývalého nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Jedna z účastníčok našej púte tam stratila občiansky preukaz. Telefonoval som, dopytoval som sa, no občiansky sa nenašiel. Táto pani, žena, matka dvoch dcér a nešťastná manželka, ktorú pred rokom opustil manžel však poslednú stredu zažila príjemný šok. V to popoludnie na dvere ich domu klopali dvaja neznámi ľudia s čudným prízvukom. Ukázalo sa, že nimi sú dvaja poliaci, mladá sprievodkyňa v Múzeu bývalého koncentračného tábora a jej priateľ. Práve táto mladá žena pri sprevádzaní turistov minulú nedeľu našla spomínaný občiansky preukaz. Na internete si vyhľadala meno majiteľky, rovnako aj jej adresu a poprosila svojho priateľa o službu. A tak sa mladý pár vydal na cestu autom z poľského Osvienčima až do Ružomberka, aby sa stratený občiansky preukaz dostal späť do rúk majiteľky. Tá prirodzene zažila obrovské prekvapenie, gesto lásky, ktoré pohladilo jej ubolené srdce, zranené necitlivosťou manžela.
Ako sú takéto gestá lásky prepotrebné aj v dnešnej dobe… Ako sú prepotrebné.
Takéto gesto urobil sv. Martin, takéto gestá lásky robil aj sám Ježiš. A tak ho dobré správy o jeho gestách predchádzali až natoľko, že nebolo možné, aby sa o nich nehovorilo. Aj vďaka takýmto gestám lásky sa v Jerichu dozvedel o Ježišovi známy mýtnik Zachej a rovnako aj slepec z dnešného evanjelia. Aj vďaka týmto gestám, mohli byť obaja „slepci“, tak Zachej ako aj slepec Bartimej uzdravení.
Nuž dnes Vám ponúkam vzor v mladom sv. Martinovia a tri udalosti z jeho života, ktoré môžu byť aj pre nás inšpirujúce: Syn pohanských rodičov, Vojak Martin – čnostný človek a Vojak Martin a jeho gesto lásky.
Nech naše gestá lásky sú inšpirované úžasným gestom Božej lásky, ktorý neváhal za nás obetovať život svojho jediného Syna.
Jozef Žvanda
Foto: Internet