„Ak naše storočie v liberálnych spoločnostiach charakterizuje rastúci feminizmu, možno predpokladať, že táto orientácia je reakciou na nedostatok úcty, ktorá patrí každej žene.“ Toto sú slová sv. Jána Pavla II. v knihe Prekročiť prah nádeje, ktorá vyšla aj v slovenskom jazyku v roku 1995 vo Vydavateľstve Dobrá kniha a v ktorej svätý poľský pápež reaguje na rôzne podnety z pera talianskeho žurnalistu Vittoria Messori. Jednou z tém v tejto knihy, je aj téma ženy, ktorej sa sv. Ján Pavol II. venoval aj v Apoštolskom liste Mulieris dignitatem – o dôstojnosti a povolaní ženy, ktorý bol publikovaný 15. augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, v desiatom roku pontifikátu sv. Jána Pavla II. Dokument okrem úvodu a záveru pozostáva zo siedmych kapitol, ktoré nesú tieto názvy: 1. Žena – Božia Matka (Theotokos), 2. Boží obraz a podoba, 3. Eva – Mária, 4. Ježiš Kristus, 5. Materstvo -panenstvo, 6. Cirkev – Kristova snúbenica, 7. Najväčšia je láska. Dokument spolu tvorí 31 článkov.
Čo je príčinou nedostatku úcty muža voči žene, čoho dôsledkom je aj spomínaný feminizmus? Sv. Ján Pavol II. nato ponúka odpoveď v článku desať pod názvom: „On bude nad tebou vládnuť.“
Biblický opis prvého hriechu v Knihe Genezis načrtáva pravdu o následkoch hriechu človeka, a poukazuje aj na narušenie onoho pôvodného osobného vzťahu medzi mužom a ženou, ktorý zodpovedá osobnej dôstojnosti oboch. Človek mužského i ženského pohlavia je osoba, teda “jediný tvor na zemi, čo Boh chcel kvôli nemu samému”; a zároveň toto stvorenie, jedinečné a neopakovateľné, “nemôže nájsť v plnej miere samo seba, iba ak v nezištnej samožertve”. Tu spočíva dôvod “spoločenstva”, v ktorom sa prejavuje “jednota dvoch”, osobná dôstojnosť aj muža aj ženy. Keď teda v biblickom opise čítame slová adresované žene, “že bude túžiť po svojom mužovi a že on bude nad ňou vládnuť” (porov. Gn 3,16), badáme narušenie a stále nebezpečenstvo hroziace tejto “jednote dvoch”, ktorá zodpovedá dôstojnosti Božieho obrazu a Božej podoby v oboch. Ale toto nebezpečenstvo je vážnejšie u ženy. Lebo do onoho “byť úprimným darom”, čo značí žiť “pre” iného, sa vkráda nadvláda: “On bude nad tebou vládnuť.” Táto nadvláda poukazuje na narušenie a otrasenie základnej rovnosti, ktorú muž a žena majú “v jednote dvoch”, a to je na ujmu najmä ženy, pretože iba rovnosť, vyplývajúca z dôstojnosti oboch ako osôb, môže vzájomné vzťahy utvárať v duchu pravého “spoločenstva osôb”. Ale ak porušenie tejto rovnosti, ktorá totiž ako dar a právo pochádza od Boha Stvoriteľa, je na ujmu ženy, súčasne umenšuje aj opravdivú dôstojnosť muža. Tu sa dotýkame najcitlivejšieho bodu týkajúceho sa toho “ethosu”, ktorý Stvoriteľ už na počiatku pri samom čine stvorenia vložil do oboch, stvorených na jeho obraz a na jeho podobu.
Toto tvrdenie Knihy Genezis (3,16) má veľký význam, veľkú váhu. Obsahuje totiž poukaz na vzájomný vzťah medzi mužom a ženou v manželstve. Je tu reč o žiadostivosti vzbudenej v podmienkach manželskej lásky, z čoho vyplýva, že na “úprimný sebadar” ženy má zo strany muža odpovedať podobný “dar” a doplnenie. Iba na tomto základe obaja, najmä však žena, môžu “objaviť seba” ako pravú “jednotu dvoch“, ako to zodpovedá dôstojnosti ľudskej osoby. Manželské spojenie vyžaduje úctu a zdokonalenie pravej osobnej dôstojnosti oboch. Žena sa nemôže stať “predmetom” mužskej “panovačnosti” a mužovho “vlastnenia”. No slová biblického textu sa priamo vzťahujú na dedičný hriech a na jeho trvalé následky v mužovi a v žene. Zaťažení dedičnou hriešnosťou nosia v sebe trvalý “zárodok hriechu”, čiže náklonnosť porušiť a prestúpiť ten mravný poriadok, ktorý zodpovedá rozumovej bytosti a ľudskej dôstojnosti. Táto náklonnosť sa prejavuje trojakou žiadostivosťou, v ktorej apoštolský list rozoznáva žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýchu života (porov. 1Jn 2,16). Slová Knihy Genezis (3,16) poukazujú, ako táto trojaká žiadostivosť, ináč “zárodok hriechu”, bude zaťažovať vzájomné vzťahy medzi mužom a ženou.
Tieto isté slová sa vzťahujú priamo na manželstvo, ale nepriamo aj na rozličné úseky spoločného života: na podmienky, v ktorých žena trpí ujmu alebo podceňovanie len preto, že je ženou. Zjavená pravda o stvorení človeka mužského a ženského pohlavia je hlavným argumentom proti všetkým situáciám, ktoré samy v sebe sú nesprávne a zhubné, no obsahujú a vyjadrujú pravdu o dedičstve hriechu, ktoré v sebe nesú všetky ľudské bytosti. Knihy Svätého písma na rozličných miestach hovoria o takýchto situáciách: a zároveň zdôrazňujú potrebu sa obrátiť, čiže očistiť sa od zla, oslobodiť sa od hriechu, od toho, čo iného uráža, čo “ponižuje” človeka, a to nielen urazeného, ale aj urážajúceho. Toto je nezmeniteľné posolstvo slova, ktoré Boh zjavil. Tu pramení biblický “ethos” platný navždy.
Otázka o “právach ženy” v našej dobe nadobúda novú dôležitosť v širokej oblasti práv ľudskej osoby. Objasňujúc túto často hlásanú tému a pri rozličných príležitostiach zdôrazňovanú, biblické a najmä evanjeliové posolstvo zachováva a obraňuje pravdu o “jednote dvoch”, čiže o dôstojnosti a o povolaní, ktoré vyplývajú z osobitnej rozdielnosti a z osobitnej povahy muža a ženy. Preto ani oprávnený nesúhlas ženy so slovami “on bude nad tebou vládnuť” (Gn 3,16) nepripúšťa, aby sa ženy “pomužštili”. Žena sa nemôže v mene emancipácie spod mužovho “panstva” domáhať prisvojenia si mužských vlastností, lebo by sa to protivilo jej ženskej “originalite”.
Jestvuje oprávnená obava, či takto sa žena “zdokonalí”, alebo či sa, naopak, neznešvári a nestratí to, čo je jej vlastnou vznešenosťou. Táto jej vznešenosť je totiž vysoká. Zvolanie prvého muža v opise stvorenia, len čo uvidel prvú ženu, je zvolaním obdivu a očarenia, ktoré sa ozýva celými dejinami človeka na zemi.
Dary, ktoré zdobia ženskú prirodzenosť, určite nie sú menšie od darov, ktoré dostal muž, ale sú odlišné. Teda žena, ostatne ako aj muž – ako osoba – má chápať svoje uplatnenie, svoju dôstojnosť a svoje povolanie podľa týchto darov, podľa dôstojnosti ženskej prirodzenosti, ktorú dostala pri stvorení a ktorú dedí ako svojské zvýraznenie Božieho obrazu a Božej podoby. Iba takto možno premáhať ono dedičstvo hriechu, na ktoré poukazujú slová Písma: “Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.” Oslobodenie od tohto neblahého dedičstva je úlohou každého človeka v každej dobe, tak muža ako ženy. Lebo koľkokrát si muž dovolí nejaký čin, ktorým poruší dôstojnosť a povolanie ženy, koná proti svojej dôstojnosti a proti svojmu povolaniu.
Spracoval Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda
P.S. Foto pochádza z Poľska z jednej reklamy. Foto je však iróniou na srdce ženy, ktorá zo svojho života vylúčila muža, aby jej ho nahradil psík, pes? Ale bude to pre ňu, emancipovanú ženu,skutočný život? Nebude to život pod psa?