Apoštolská konštitúcia pápeža sv. Jána Pavla II. Ex corde Ecclessiae – O katolíckych univerzitách bola zverejnená v Ríme dňa 15. augusta 1990, vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie, v dvanástom roku pontifikátu sv. Jána Pavla II. Tento dokument sa okrem úvodu, ktorý tvorí dvanásť článkov a záveru, skladá z dvoch hlavných častí. Prvá v článkoch 12-49 pojednáva o charaktere univerzity. Druhá obsahuje Všeobecné normy. My sa dotkneme iba niektorých článkov.
Hneď v úvode Konštitúcie sa píše: „Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie… V zmysle svojho poslania sa univerzita ako Universitas magistrorum et scholarium venuje výskumu, učeniu a vzdelávaniu študujúcich, ktorí sú s učiteľmi slobodne spojení v rovnakej láske k vede… Jej významná úloha je “v duchovnej práci naozaj spájať dva poriadky, ktoré sa príliš často pokúšajú stavať proti sebe, akoby išlo o protiklady: hľadanie pravdy a istoty, že prameň pravdy už poznáme”. (ECE 1) V článku č. 2 sv. Ján Pavol II. podáva svoju osobnú skúsenosť: „Sám som po viaceré roky získaval blahodarnú skúsenosť, ktorá ma aj vnútorne obohatila, čo vytvára osobitosť univerzitného života: zanietené skúmanie pravdy a šľachetná účasť mladých študujúcich a všetkých, ktorí sa učia prísne metodicky rozmýšľať, aby správne konali a lepšie mohli slúžiť ľudskej spoločnosti.“ (ECE 2) V článkoch 3-11 sv. Ján Pavol II. sa vo všeobecnosti zamýšľa na poslaním Katolíckej univerzity, ktoré sa zvlášť vyznačuje hľadaním pravdy. Píše: „Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy. To je jej vlastný spôsob ako slúžiť dôstojnosti človeka a súčasne poslaniu Cirkvi. Katolícka univerzita sa oveľa viac vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku a Bohu. Pretože práve v našej súčasnosti sa naliehavo žiada nezištná služba pri zvestovaní zmyslu pravdy, základnej hodnoty, bez ktorej sloboda, spravodlivosť a ľudská dôstojnosť vyjdú nazmar. Na základe istého druhu univerzálneho humanizmu sa katolícka univerzita plne venuje skúmaniu všetkých aspektov pravdy v ich základnom spojení s najvyššou pravdou – Bohom. (ECE 4) V Konštitúcii sa ďalej píše: „,Intellege ut credas, crede ut intellegas´, (chápem, aby som veril, verím, aby som chápal) táto poučka svätého Augustína platí aj pre katolícke univerzity. Sú povolané skúmať bohatstvo zjavenia a prírody. Spoločné úsilie rozumu a viery pomáha ľuďom nachádzať náplň svojej ľudskosti, stvorenej na obraz Boží a po hriechu znovuzrodenej v Kristovi a predurčenej svietiť vo svetle ducha.“ (ECE 5)
Teraz sa pozrieme na články 12-21 z prvej časti dokumentu, kde sa píše o podstate a cieli Katolíckej univerzity. „Pretože ide o stanovenie cieľov katolíckej univerzity, prezentovať kresťanstvo vzhľadom na veľké problémy spoločnosti a kultúry v inštitucionalizovanej forme v univerzitnej oblasti, musí mať táto univerzita ako katolícka univerzita tieto podstatné znaky:
- kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva;
- trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom poklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojím dielom vlastnými štúdiami;
- vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi;
- inštitucionalizovaná povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel.“ (ECE 13)
Na základe týchto štyroch bodov potom „bádanie na katolíckej univerzite nevyhnutne zahrnuje: a) snahu o integráciu poznania; b) dialóg medzi vierou a rozumom; c) etickú zodpovednosť; d) teologickú perspektívu.“ (ECE 15) Z toho vyplýva úloha pre univerzitných docentov, ktorí „sa budú trvale usilovať určiť s prispením filozofie a teológie miesto a význam jednotlivých disciplín v rámci obrazu človeka a sveta, osvieteného evanjeliom a teda vierou v Krista, “Loga” a centra vesmíru a dejín ľudstva.“ (ECE 16) „Musíme byť presvedčení o prednosti etiky pred technikou, o prvenstve človeka pred vecou, o prevahe ducha nad matériou. Veci človeka sa pohnú dopredu len vtedy, ak sa veda spojí so svedomím. Vedec preukáže ľudstvu skutočnú službu, keď zachová zmysel pre transcendenciu človeka voči svetu a Bohu.“ (ECE 18)
V článkoch 21-26 sa hovorí o univerzitnom spoločenstve, ktoré „je preniknuté duchom slobody a lásky a vyznačuje sa vzájomnou úctou, čestným dialógom a ochranou práv každého jednotlivca. Svojim členom pomáha k plnému rozvinutiu ich osobnosti.“ (ECE 21) „Kresťanskí docenti sú vyzvaní, aby boli šíriteľmi a učiteľmi pravého kresťanského života, aby dosiahnuté zlúčenie viery a kultúry ukazovalo príslušné pracovné kompetencie a kresťanskú múdrosť. Všetci docenti musia byť preniknutí vysokými akademickými cieľmi a zásadami rýdzeho ľudského života.“ (ECE 22) Na margo študentov sú tu slová: „Preto treba vzdelávať ducha takým spôsobom, aby sa rozvíjala schopnosť obdivovať, poznávať, kontemplovať, utvárať si osobný úsudok a pestovať náboženský, mravný a spoločenský zmysel.“ (ECE 23) V článkoch 38-42 je reč o univerzitnej duchovnej starostlivosti.
„Univerzitná duchovná starostlivosť je aktivita univerzity, ktorá dáva členom univerzitného spoločenstva príležitosť spájať akademické štúdium a mimoakademické oblasti s religióznymi a mravnými zásadami a utvárať si život vo viere. Univerzitná duchovná starostlivosť zintenzívňuje poslanie Cirkvi v univerzite a preto je dôležitou súčasťou jej činnosti a štruktúry.“ (ECE 38) „Katolícki členovia tohto spoločenstva majú možnosť osvojiť si vo svojom živote katolícke učenie a katolícky spôsob života. Dostávajú totiž povzbudenie na prijímanie sviatostí predovšetkým sviatosť eucharistie ako najdokonalejšieho aktu spoločnej bohoslužby.“ (ECE 39) „Univerzitní duchovní pastieri nabádajú profesorov a študentov, aby sa podľa vzoru Krista osobitným spôsobom starali o chudobných a o tých, ktorí trpia hospodárskou, sociálnou, kultúrnou alebo náboženskou nespravodlivosťou.“ (ECE 40) „Univerzitná duchovná starostlivosť plní neodmysliteľnú úlohu, ktorou sa katolíckym študentom naplní ich sľub krstu: budú pripravení na aktívnu účasť na živote Cirkvi. ďalej môže podporovať a rozmnožovať vysokú hodnotu manželstva a rodinného života, duchovného povolania na kňazstvo a rehoľný život, povzbudzovať kresťanské zanietenie laikov a všetky činnosti preniknúť duchom evanjelia.“ (ECE 41)
V závere konštitúcie Ex corde Ecclesiae sa píše: „Úloha, ktorú Cirkev zveruje s veľkou nádejou katolíckym univerzitám, má veľký kultúrny a náboženský význam, pretože sa dotýka budúcnosti ľudstva. Obnova, ktorú žiadajú katolícke univerzity, mala by ich mala urobiť schopnejšími šíriť Kristovo posolstvo ľuďom, spoločnosti a kultúram: “Každá ľudská – individuálna a spoločná – skutočnosť je vykúpená Kristom: ľudia sú vykúpení so všetkou svojou činnosťou, ktorej najvznešenejším a človeku najvlastnejším výrazom je kultúra. Náš Vykupiteľ Ježiš Kristus ponúka svoje svetlo a svoju nádej všetkým mužom a ženám, ktorí pestujú vedu a umenie, literatúru a nespočetné oblasti vyvinuté modernou kultúrou. Všetky deti Cirkvi si preto musia byť vedomé svojho poslania a objavovať možnosti prenikania evanjelia do prevládajúcich mentalít a hodnôt, ktoré inšpirujú rôzne kultúry a z nich vychádzajúce názory a postoje, a obnovovať ich.“
Zostavil: Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda