Dňa 8.novembra 2011 sa na našej KU konala veľmi výnimočná akcia – „Katolícka univerzita má talent“. Samozrejme sa do tejto súťaže zapojilo niekoľko veľmi talentovaných spolužiakov, ktorí našli odvahu a podelili sa so svojím talentom.
Mohli sme počuť krásny spev, zamyslieť sa nad chvíľkou poézie a pozrieť si aj nejaké tance a „divadelné“ predstavenia.
Náš program, ktorý bol veľmi nečakaný, vznikol len tak náhodne prijednej návšteve UPaC. Vtedy vznikol návrh, že by sme mohli spraviť niečo jedinečné a niečo, čo by mohlo aj týmto spôsobom svedčiť o Bohu. Samozrejme, nechali sme sa inšpirovať Mníchovským kongresom, kde robili zaujímavú scénku s bielymi rukavicami. A mohli sme začať.
Motív už bol, no chýbali nám ľudia. Počas týždenného prosenia, sa mi podarilo presvedčiť 8 ľudí, aby sa zapojili a prišli na prvý nácvik. Bola som sklamaná, že niektorí pozvaní ľudia neprišli. Mňa to však neodradilo, vybehla som na chodbu a do priestorov UPaC , oslovila som každého, koho som stretla, a tak sa mi podarilo dať dohromady 9 dievčat. Nácvik na prvom stretnutí bol veľmi ťažký, pretože sme sa oboznamovali s novými usporiadaniami našich rúk a hlavne bolo náročné hodinové kľačanie na zemi. Boli sme unavené a už mnohé strácali nervy a nádej, že sa to stihneme za taký krátky čas naučiť.
Nasledujúce nácviky boli o niečo v pokojnejšom štýle, aj keď ja ako organizátorka tejto scénky som bola dosť nervózna, pretože niektorí nedokázali prísť, aj keď sľúbili a tak bolo nacvičovanie neúplné a častokrát som myslela, že poviem, že sa všetko ruší. No nevzdala som to! :)
Nemohli sme zohnať potrebnú a veľmi dôležitú UV lampu, no napriek tomu sme sa spoločne nevzdávali, nacvičovali a modlili sme sa až do poslednej chvíle. Bude sa to zdať neuveriteľné, ale ešte v ten deň, kedy sme mali vystupovať, sme nevedeli, či budeme mať UV lampu. Ale vďaka otcovi Jozefovi a jeho ochote sme mohli ukázať niečo z nášho srdca a podať druhým. V ten deň, pár hodín pred vystúpením, som sa dozvedela, že máme lampu – HURÁ – koľkáto radosť!! :) pre nás všetky!
Pár minút pred začatím celého programu sme zistili, že rukavice, ktoré sme si špeciálne kúpili, nám nesvietia, a tak niektoré rýchlo bežali do TESCA a kúpili BIELE PONOŽKY! Odtiaľ vznikol názov – BIELE PAPRČE :).
Vystupovať sme sa veľmi báli, ale naše obavy, strach a nervozita opadla hneď na začiatku, keď sme to položili do Božích rúk a hneď na začiatku, keď sme publikum rozosmiali nad našimi svietiacimi zubami.
Náš pocit bol po zahraní úžasný a tešili sme sa z toho, že sa to mnohým páčilo.
Keď vyhlásili prvé miesto, bol to pre nás šok, lebo sme to nečakali, napriek konkurencii, ale veľmi nás to potešilo a radosť sa ešte prehĺbila, keď sme zistili, že sme vyhrali ešte jedno prvé miesto.
Ďakujem všetkým, ktorí sa svojím spôsobom zapojili do tohto programu, za povzbudivé slová a modlitby.
Ďakujem účastníčkam : Ivete Vránskej, Lívii Keprtovej, Lucii Michlíkovej, AniteKoščovej, MarryKášovej, MajkeFelixovej, Katke Fungáčovej, DarkeObušekovej za ich trpezlivosť a snahu!
Mária Buláková, 1. Roč. PF KU
[nggallery id=11]