V Dňoch 24-27 januára sa na pôde Katolíckej univerzity uskutočnila duchovná obnova pod vedením pátra Eliasa Vellu. Ako sa ukázalo, seminár sa dočkal účasti pomerne širokospektrálneho publika. Na prednášky pátra Eliasa prišli študenti a zamestnanci Katolíckej univerzity a okrem nich množstvo ich príbuzných a známych – ja osobne som si s prekvapením všimla mnohé staršie dámy z Ružomberka, ktoré som už poznala z kostola či len tak z ulice.
Pozitívom a zároveň jediným negatívom celej akcie pre mňa predstavoval práve dav ľudí, ktorý po celý čas zaplavoval chodby Katolíckej univerzity. Veľkú davovú akciu sme mohli očakávať už na základe faktu, že boli všetky lístky vypredané aspoň mesiac pred jej realizáciou. Kto sa teda rozhodol zúčastniť seminára, musel automaticky rátať s tým, že sa po celý čas bude predierať húfmi spoludivákov. Ešte že organizátori trvali na tom, že z toho zrovna nechcú mať „rockový koncert“ a tak sa aspoň snažili počet zúčastnených zredukovať na počet stoličiek v aule. Na druhej strane, každodenné chvály a sväté omše v takom obrovskom počte ľudí boli skutočne fascinujúce. K tomu sa do veľkej miery pričinili aj naši hudobníci. Tí mali zaiste tú najťažšiu úlohu, pretože muselo byť skutočne náročné celú tú masu rozospievať a dodať jej chuť k spevu na celé štyri dni. Počas niektorých chvál a svätých omší som si želala, aby sa nikdy neskončili, alebo aby trvali aspoň do rána. A ak to už nie je možné, tak aspoň aby sa odteraz každá jedna svätá omša na Slovensku niesla práve v takomto duchu. Boli to omše plné radosti z Ježišovej prítomnosti, sprevádzané hlučným spevom, dokonca potleskom. No v čase adorácie sa aj natešený dav dokázal stíšiť v osobnej modlitbe. Myslím, že si vtedy viacerí z nás želali len jedno, – aby sme takto v božej prítomnosti dokázali zotrvať aj naďalej, aj v časoch najväčšieho utrpenia, aj v časoch najnudnejšej všednosti
Posolstvom prednášok Pátra Eliasa Vellu bolo uzdravenie. To, ktoré je prvým krokom k stretnutiu s Ježišom, – hoci k skutočnému vzťahu s Ježišom treba oveľa viac. Ježiš sa najskôr pre človeka stane lekárom, neskôr učiteľom a majstrom a nakoniec priateľom. Osobne som už mnoho čítala a počula o zázračnom uzdravení, páter Vella však kládol dôraz hlavne na uzdravenie ako proces. Viera v uzdravenie je dôležitá, avšak riešenie problémov zďaleka nemusí spočívať len v rýchlej úľave od bolesti a v zázračnom oslobodení. Na začiatku je rozhodnutie človeka vykročiť na cestu uzdravenia, , potom hľadanie koreňov problému a nakoniec nevyhnutná terapia, ku ktorej Ježiš môže dať človeku potrebnú silu. Je však na každom z nás, aby sa dobrovoľne vzdal hriechu, aby čelil strachu, hnevu či depresií, aby sa postavil zoči-voči krutej realite. Až potom môže nastúpiť Boh so svojou zázračnou mocou a dodať človeku silu tam, kde to nedokáže žiadny odborník.
Jedným z krokov k uzdraveniu človeka je láska. Páter Vella na ňu kládol enormný dôraz, hlavne na rozdiel medzi láskou od Boha a tou pozemskou. Človek si inkriminovaný rozdiel často neuvedomuje a preto sa rozpadajú mnohé manželstvá aj medziľudské vzťahy. Ba čo viac, tento rozdiel je kľúčom k pochopeniu lásky k nepriateľom, ktorú Ježiš tak často vyzdvihuje. Našou úlohou je milovať iných tak, ako milujeme samých seba a k tomu je nevyhnutná sebaakceptácia. TO však nestačí, druhých máme milovať tak, ako nás miluje sám Boh. A boh miluje človeka konštantnou láskou, to iba človek sa od Boha často vzdiali natoľko, že na božiu lásku už nemá dosah.
Na prednáškach pátra Eliasa mi došlo hneď niekoľko vecí. Asi vôbec nezáleží na tom, že si Ježiš za prvý krok vo vzťahu ku mne nezvolil uzdravenie: nič to nemení na fakte, že môže byť mojim učiteľom aj priateľom. Ježiš môže človeka oslobodiť od utrpenia, ak tak však neurobí, neznamená to, že v utrpení človeka opúšťa. Hnev voči Bohu je často len obyčajným nepochopením božích zámerov zo strany človeka a to je len obyčajná chyba komunikácie. A človek sa tak ľahko vzdáva a pritom ho Boh neustále pozýva k plnohodnotnému životu.
Na konci seminára bolo avizovaných hneď niekoľko ďalších. Myslím, že viacerí z nás by neváhali počúvať pátra Eliasa aj naďalej, učiť sa z jeho prednášok hoci aj celé týždne. Alebo si môžeme prečítať zopár jeho kníh, ktoré sú určite detailnejšie ako limitované semináre. Najdôležitejšie však je naučiť sa ako prežiť život spolu s Ježišom a to aj vtedy, keď nemáme nad sebou veľkého učiteľa, ktorý by nám mohol neustále radiť.
Slavomíra Matlová