„Je katolícky veriaci šťastnejší, ako ostatní?“, pýta sa nemecký publicista Peter Seewald v knihe Soľ zeme bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Jozefa Ratzingera. Podľa súčasného pápeža je šťastie mnohostranná kategória. V reči na vrchu Pán Ježiš blahoslavenstvami otvára školu šťastia. Táto škola šťastia však stojí v protiklade s tým, čo ľudia obyčajne pod šťastím chápu.
V dnešnom ponímaní šťastný je ten, kto má dostatok prostriedkov, aby si mohol dobre usporiadať život. Šťastný je ten, kto je veselý, komu sa v živote darí. Ježiš však vraví: „Šťastní sú plačúci, chudobní, prenasledovaní pre spravodlivosť.“ A tak šťastie, o ktorom hovorí Ježiš nie je šťastím v zmysle pohodlnosti. Ak za meradlo šťastia sa zoberú bohatstvo, moc, majetok, sláva, potom sa ocitneme na falošnej ceste. Katolíkom sa nesľubuje vonkajšie šťastie, iba najvnútornejšia bezpečnosť v spoločenstve s Pánom. Že ON je posledným svetlom šťastia v jeho živote.
Spracoval o. Jozef Žvanda,
podľa knihy: KARDINÁL JOZEF RATZINGER: Soľ zeme. Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1997, ISBN 80-7162-202-8, s. 26-27.