Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Myslím, že každý z nás pozná tento príbeh z evanjelia : príbeh o bolesti, ale aj o radosti. Príbeh o trojdňovom bolestnom hľadaní jediného Syna, ktoré však skončilo radostným stretnutím.
Pri tejto bolesti sme sa spoločne zamýšľali nad tým, ako sa musela cítiť Ježišovi rodičia, keď sa to dozvedeli, že Ježiša stratili. Jeden kňaz raz povedal: ,,Svätá rodina je preto svätou, že v nej bol Ježiš.“ Stratili to, čo im bolo najdrahšie. Je ťažké si predstaviť akú bolesť museli cítiť. Zvláštnosťou je, že Mária a ani Jozef nevyjadrili navzájom sebe žiadnu výčitku, ani hnev. Keď sa pozrieme na to z objektívneho pohľadu, ani jeden nemohol za to, že sa Ježiš stratil. Nebola to chyba ani Jozefa, ani Márie, ani nikoho. Obaja to vedeli, a preto sa navzájom neobviňovali, ale s poníženosťou prijali tento fakt. S veľkou bolesťou sa preto rozhodli vrátiť späť a hľadať Ježiša. Možno v nás zarezonuje otázka: ,,Prečo to Boh dopustil a nechal ich v takej veľkej neistote?“ Prečo Ježiš tak vyčítavo reagoval na Máriinu výčitku a nechápavo sa jej pýtal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Keď som sa nad tým zamýšľala, rozmýšľala som, ako by som ja reagovala, keby som po troch dňoch strachu, plaču, bolesti našla syna, a on by sa na mňa vyčítavo pozrel a povedal, že sme to mali vedieť, kde sa nachádza. Isto by sa moja reakcia nezhodovala s Máriinou. Ako je možné, že tak reagovali? Dôvodov môže byť viacero, ale podľa mňa ich k tomu viedla pokora a dôvera. Mária s Jozefom nás učia, že nie vždy musíme poznať dôvody našej bolesti a nájsť vinníka. Bohu môže naša bolesť slúžiť, aby zjavil svoju moc. Ak to takto vnímame, výčitky, obviňovanie a hnev nemá miesto.
Dôvod utrpenia a význam tretej Máriinej bolesti je ten, že Boh dal Márii zažiť, ako sa cíti duša, keď stratí Ježiša. Pri každej meditácii nad Máriinými bolesťami čoraz viac vnímam to, že prežila presne to, čo každý na tejto zemi. Boh jej dal zažiť, ako sa cíti duša, keď stratí to najcennejšie.
Stratu Ježišovej blízkosti môže duša zažiť z dvoch rôznych dôvodov. Prvým dôvodom je hriech. Po každej zrade Božej lásky, uprednostnením iného človeka pred Bohom, nasleduje prázdnota duše. Ježiš predsa nemôže prebývať v duši, ktorá ho slobodne odmietla a pácha hriech. Druhým dôvodom je Božia skúška. Boh niekedy dopustí na človeka veľkú samotu a prázdnotu. Človek môže cítiť, že Boh naňho zabudol. Veľká svätica matka Tereza na konci života zažila veľkú prázdnotu duše. Prežívala chvíle veľkého utrpenia, vďaka jej utrpeniu Boh mohol zmeniť svojou láskou srdcia mnohých ľudí a priviesť i ch k sebe.
Nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si nám dal Máriu za Mamku, ktorá prežila každú bolesť ľudskej duše, a tak sa nám stala veľmi blízkou.
Mária, prosím, uč nás znášať v tichosti a v pokore utrpenie a bolesť, ktorými Boh naše srdce očisťuje a pripravuje na stretnutie s Ním, aby sme sa aj my podľa Tvojho príkladu
stali jeho služobníkmi a tak spolupracovali na diele vykúpenia.
Paulína Šuľová, študentka FF KU