Ahojte, priatelia! Letné prázdniny, zvlášť pre žiakov základných a študentov stredných škôl, idú pomaly, ale isto do finále, kým posluchárne či auly našich slovenských univerzít a vysokých škôl si na svojich študentov ešte chvíľu počkajú, a tak trocha ešte môžu jemne oddychovať. Oddýchli sme si aj my členovia nášho Univerzitného pastoračného centra Jána Vojtaššáka v Ružomberku (UPaC).
Začiatok letných prázdnin bol pre nás trocha smutný. Totiž 1. júla tohto roku z poverenia diecézneho administrátora spišskej diecézy odišiel od nás na nové miesto pôsobenia doterajší duchovný správca UPaC, otec Róbert Slotka, ktorý sa stal administrátorom Farnosti Božského srdca v Oravskej Polhore. Otec Róbert pôsobil v UPaC od 1. júla 2003 a na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku prežil svoje najkrajšie kňazské roky, spolu ich je osemnásť. Od 1. júla 2013bol zároveň duchovným správcom UPaC, keď v tejto službe vystriedal doterajšieho správcu UPaC, otca Jozefa Žvandu. Duchovný otec Róbert Slotka dnes pôsobí v najsevernejšej obci Slovenska Oravská Polhora pod Babou Horou, kde žije veľmi hlboko duchovné a aktívne miestne cirkevné spoločenstvo. Veríme, že otec Róbert tam vnesie nový duchovný impulz, duchovnú radosť z Boha a zo života, duchovnú hĺbku, ktorá je mu vlastná a ktorá sa pretvorí v spiritualitu spoločenstva.
Začiatok letných prázdnin však nebol iba o smútku, lež aj o radosti. A tú nám do nášho UPaC vniesol nový kňaz pre UPaC a zároveň nový duchovný správca UPaC, duchovný otec Ján Bystriansky, rodák z Vyšného Kubína. Otec Ján je mnohým mladým ľuďom, ale aj mnohým rodinám z nášho milého Slovenska, dobre známy. Mnohí ho poznajú z predmanželských príprav snúbencov spišskej diecézy, kde duchovne sprevádza mladých ľudí na ceste k prijatiu sviatosti manželstva. Mnohí milovníci hôr ho zase poznajú z vysokohorskej turistiky a poznajú ho aj mnohí Ružomberčania, veď otec Ján študoval na miestnom Cirkevnom gymnáziu svätého Andreja v Ružomberku. Veríme, že nový duchovný otec Ján Bystrinsky vnesie veľa duchovnej radosti aj do života študentov, pedagógov a zamestnancov Katolíckej univerzity v Ružomberku. Aj preto prosíme o modlitbu za tohto Kristovho kňaza.
V jednej pesničke z filmu Fontána pre Zuzanu, ktorú spieva Robo Grigorov, sa nachádzajú aj nasledujúce slová: „Dvaja, aké krásne je byť dvaja…“ V prípade nás kňazov z UPaC by sa nám krajšie spievalo: „Traja, aké krásne je byť traja, ba dokonca, aké krásne je byť štyria…“ Áno, v našom UPaC by sme potrebovali byť minimálne traja, či štyria kňazi, ako to donedávna bývalo, veď hladných študentských sŕdc, hladných po Bohu, láske a prijatí, je tu na tisíce, a tí potrebujú čas, potrebujú čas nás, kňazov, duchovných otcov. Ešte pred dvoma rokmi sme v UPaC pôsobili štyria kňazi, dnes sme len dvaja, študentov neubúda, ba práve naopak, pribúda. Pribúda študentov, sirôt žijúcich rodičov, pribúda študentov „Božích“ sirôt, ktorým svet rôznym spôsobom ukradol Otca, Nebeského Otca, Boha. A preto Vás prosíme, modlime sa za seba navzájom, modlite sa za nás, za svojich univerzitných kňazov, duchovných otcov. Potrebujeme Vašu modlitbu. A prosím, modlite sa aj za nové duchovné posily v podobe ďalších duchovných otcov pre Katolícku univerzitu v Ružomberku, lebo táto vzácna inštitúcia, táto vzácna Katolícka univerzita v Ružomberku, si to zaslúži. A zaslúži si to aj Slovensko, Európa a svet, veď tu dozrievajú jej klasy.
Ahojte a tešíme sa na Vás! A ak máte čas, pozývame Vás čítať riadky našej webovej stránky: www.upac.sk.
Vaši kňazi, otec Ján a otec Jozef