Mladifest – tak sa volá Medzinárodný festival pre mladých v Medžugorí, na ktorom som sa minulého roku zúčastnila po prvýkrát. V stredu 4. augusta tu odznelo svedectvo mladej režisérky Nataši z Moskvy. Nataša je pravoslávneho vyznania, kde si uctievajú Matku Božiu rovnako ako u nás rímsko-katolíkov.
Nataša má 25 rokov, narodila sa v Moskve. V priebehu svojich 25 rokov života zmenila miesto pobytu 25krát. Keď mala dva roky, otec opustil jej matku a brata. Matka si našla nového muža a jej deti tak mali „nového otca“. Tento učil ju a aj jej súrodencov nenávidieť druhých ľudí, učil ich biť sa navzájom. Nakoniec aj on od nich odišiel. A mama zostala sama so štyrmi deťmi.
Všetko sa odohralo pred šiestimi rokmi, keď Natašina mama ochorela na rakovinu. V poslednom štádiu choroby putovala do Medžugoria. Matka sa medzičasom obrátila a zmenila svoj život, pomáhala utečencom a cestovala na Kaukaz s humanitárnou pomocou. Jej svedectvo bolo svetlom, ktoré sa vylievalo na všetkých. O deväť mesiacov po návšteve Medžugoria zomrela.
Nataša prebrala zodpovednosť za svojho mladšieho brata, odišli do Sankt – Peterburgu, kde Nataša študovala. Jej brat hrával na gitare v metre, býval na ulici od dvanástich rokov. Ona spolu s ním však snívala o skutočnej rodine, spoločne si plánovali budúcnosť, spoločne snívali. Raz ráno ho našla mŕtveho. V tú noc prvýkrát vyskúšal heroín. Nebol narkoman, len vyskúšal drogu.
Po týchto skúsenostiach sa Nataši rozplynuli všetky sny. Začala sa schovávať za alkohol. A trápila sa nad jedinou otázkou: „Kto som? Kam smerujem?“ V tomto období stretla matkinu známu, ktorá jej ponúkla cestu do Medžugoria. Prišla na festival mladých, kde sa jej všetko zdalo čierno-biele. Tu však pochopila, že ľudia ktorí tu boli, snažili sa o zmenu života a o život s Bohom v Eucharistii, v evanjeliu, v modlitbe. Postupne sa jej život zmenil a do Medžugoria prichádzala častejšie počas roka. Bola závislá od mienky druhých ľudí, záležalo jej na tom, čo si o nej druhí myslia, od záujmu mužov a od hodnotení iných. Toto bol dôvod, prečo pila. Hovorila, že to bolo podobné červíkovi, ktorý ju postupne hryzie, ale keď si vypije, odrazu príde dobrá nálada. V tomto všetkom však neprestávala bojovať.
Nataša postupne sama pochopila, že najdôležitejšia v živote je láska. Lásku vo svojej rodine nedostala, nevidela príklad lásky medzi svojimi rodičmi. Rozhodla sa žiť podľa evanjelia a ísť za Učiteľom. Raz počas čítania evanjelia sa zastavila nad vetou: „Učiteľ, kde bývaš?“
Ja som ju stretla v Medžugorí, kde žije v modlitbovej skupine „Svetlo Máriino,“ pomáha pútnikom z východných krajín a práve dokončila dokument o Medžugorí. Hovorí, že je na ceste, na ktorej sa učí milovať, odpúšťať a žiť podľa evanjelia.
Možno sme už veľakrát počuli podobné svedectvá o zmene, o láske. Za všetkým týmto stojí však Ježiš. Posolstvo mladej ženy, ktorá bola odhodlaná k stálej zmene svojho života a nasledovania Učiteľa, sa ma dotklo, preto sa vám chcem s nim podeliť.
Martina, študentka PF 3.r PEP