Počas medžugorského Mladifestu 2011 som počula svedectvo Marka Lenhana. Mark pochádza zo Severného Írska – z Belfastu. Na prelome 60.a 70. rokov začalo v Írsku boj za občianske práva a veľa katolíkov sa do neho zapojilo. Jeho rodina bola katolícka, ale oblasť, v ktorej žili bola prevažne protestantská a žili v strachu z útokov protestantských skupín. Jedna taká skupina zaútočila na ich dom a krátko na to boli z domu vyhnaní, stratili všetko, stali sa vyhnancami. Na malého chlapca to malo obrovský vplyv. Cítil hnev a rozhorčenie z toho, čo sa v ich krajine dialo.
Ako mladý tínedžer sa rozhodol bojovať proti Britom a vstúpil do Írskej republikánskej armády – IRA. Najprv ako mladý dobrovoľník pôsobil v policajnej jednotke IRA, neskôr absolvoval tréningový kemp, kde sa naučil používať najrôznejšie zbrane a stal sa ostreľovačom. Tak sa mohol so svojou jednotkou pridať k vojsku v Belfaste. Raz dostal za úlohu vystrieľať celú skupinu Britov, nemal to byť pre neho problém, ale stalo sa, že zasiahol civilistu. Snažili sa utiecť, no chytili celú skupinu. Mark bol uväznený, súdený a odsúdený z pokusu o päťnásobnú vraždu.
Markova matka, bola veriaca žena. Videla, že cesta nenávisti, ktorou sa jej syn vybral, je zlá, ale nemohla ho zastaviť. Veľa sa pre neho trápila. Obrátila sa k Panne Márii slovami: „Mária, nemôžem mu pomôcť, nechávam ho tebe”. Mark často nachádzal vo vreckách a na posteli ružence a sväté obrázky, ktoré mu tam mama nechávala. On však dlhý čas prestal chodiť do kostola. Na katolícku cirkev sa pozeral ako súčasť britského systému.
Mark šiel do väzenia, ale stále bol oddaným IRA vojakom. V čase, keď bol uväznený, mál 3 mesiace do záverečných skúšok na univerzite, kde študoval ruštinu. Celý dovtedajší život sa mu rozpadal. Bol vo väzení, odsúdený na 12 rokov. Jedného dňa prišiel do väzenia kňaz – Paddy Kelly a on hovoril o mieste, ktoré sa volá Medžugorie. V miestnosti bolo 50 IRA vojakov a on prišiel slúžiť nedeľnú svätú omšu. Obyčajne nik nepočúval. V tento deň im otec Paddy spojil úryvok z proroka Izaiáša : „Ako sú tvoje hriechy červené ako šarlát, urobím ich bielymi ako sneh!” so svedectvom o Medžugorí. Po omši zašiel Mark za kňazom, s úmyslom vyviesť kňaza z omylu a obrátiť ho na stranu IRA. Otec Paddy prichádzal každý týždeň znova a znova, priniesol knihu o Medžugorí. Mark sa začal postupne zaujímať o príbeh Božej milosti v Medžugorí. Nerozumel Božiemu milosrdenstvu a dobrote, ale niečo sa v ňom stalo. Začal chodiť na omšu a po prvý krát skutočne počúval. Potajme si začal čítať nedeľné čítania, potom Sväté písmo, ktoré sa zrazu zdalo byť živým a osobným slovom. Sám seba videl v príbehoch, ktoré čítal. Paralizovaný muž spustený priateľmi cez strechu k Ježišovým nohám, to on bol ten človek, paralizovaný hriechom, temnotou, ale počul slová Ježiša: „Vstaň, hriechy sú ti odpustené”. Prečítal príbeh o Lazárovi, mužovi v hrobe – on bol tá mŕtvola, jeho hrobom boli hriechy, ale počul slová Ježiša ako mu hovorí: „Poď von!”. Premýšľal o Ježišovej smrti na kríži, videl Ježiša na kríži, raneného, zbitého, s prebodnutým bokom a uvedomil si, že to on je ten vojak, ktorý stojí pod krížom so zbraňou a prebodáva Ježišove srdce. Ale počuje Ježišove slová: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia”. Ako začal čítať Sväté písmo, stalo sa mu slovom života: „Ja som cesta, pravda a život … Ja som prišiel, aby mali život a to život v hojnosti … Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto uverí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.“
Počas ďalších týždňov a mesiacov jeho cesta premeny pomaly pokračovala. Jednu nedeľu, keď prišiel kňaz, mal na výber: ísť na stretnutie IRA alebo ísť na spoveď. Rozhodol sa. Išiel na spoveď. Odbremenil sa z dlhoročnej temnoty a pocítil niečo, čo nikdy predtým necítil – radosť a pokoj. A počas ďalších týždňov a mesiacov sa začal viac modliť, znovu objavil ruženec, začal čítať o Lurdoch a Fatime, životopisy svätcov. Chcel sa o túto skúsenosť podeliť so spoluväzňami. Niektorí sa pridali.
Po 12 rokoch opustil väzenie a snažil sa spoznať Božiu vôľu pre jeho život. Cítil, že Boh mu hovoril, aby pracoval s mladými na škole. Stal sa učiteľom náboženstva. Škola, kde učí je priamo za väzením, v ktorom strávil 12 rokov a jeho väzenskú celu vidno z okna triedy. Snaží sa svojim žiakom odovzdať časť svojej skúsenosti s medžugorskou Máriou. Hovorí im o tom, že Božia láska je s nimi, že sú synovia a dcéry najvyššieho Boha, že On je Bohom prisľúbení, požehnania, Bohom lásky a to je Boh, ktorého spoznal cez Máriu v Medžugorí.
Keď prišiel prvýkrát do Medžugoria, cítil sa ako v nebi. Na tvárach ľudí videl radostnú zvesť. Jedného dňa s nim chcel niekto hovoriť. Bol to bývalý britský vojak, bojoval v Belfaste v ten istý čas ako Mark bol aktívnym členom IRA. Títo kedysi znepriatelení vojaci sa objali a odpustili si v Medžugorí. Tiež sa stretol s človekom, ktorý patril do bandy, ktorá napadla a zničila ich dom. Počul ho hovoriť svedectvo. A obaja pracovali na tom istom – hovorili o mieri, odpustení, o Ježišovi.
Boh má zvláštny zmysel pre humor.
Dária, študentka 1. roč. Mgr PF KU