Počas študijného pobytu v poľskom Lubline, presnejšie na Katolíckej univerzite Jána Pavla II., som túžil rásť nielen po intelektuálnej a vzdelanostnej úrovni, ale aj po duchovnej. Veľmi pekné boli rekolekcje, ktoré viedli pátri jezuiti pre všetkých študentov tamojšej univerzity na začiatku akademického roka 2010/11. Program bol rozdelený do troch dní, pričom každý jeden deň pozostával z prednášky na danú tému, malého divadelného predstavenia mladých animátorov a všetko vrcholilo večernou sv. omšou.
Miestne UPC, tzv. „duszpastierstwo akademickie“ má dobre rozložené pôsobiská svojej činnosti – od knižnice, čajovne, spoločenských miestností, pútí až po malé skupinky a spoločenstvá (napr. Obnowa w Duchu Swiętym, ktorá mne osobne veľa priniesla). V mojej hlave ostávajú veľmi pekné spomienky na ľudí, ktorých som tam mohol stretnúť. Nasledujúce riadky obsahujú hlavné myšlienky a úvahy nad Božím slovom, ktoré ma oslovili a ktoré som si na konci dňa zapisoval.
Prvý deň- Emauzskí učeníci
Ježiš stretá učeníkov, ktorí idú z Jeruzalema do Emauz. Ich tváre sú smutné, zachmúrené. Prečo? Pretože stratili Majstra a ich myseľ je stále plná zlých spomienok na udalosti z Jeruzalema. Podobne je to i s nami. Keď naše srdce, duša a myseľ nie sú naplnené Kristom, jeho láskou a milosrdenstvom, potom sme znechutení, tváre máme zachmúrené, sme prázdni. Učeníci odchádzajú, utekajú z miesta, kde zažili strasti a ťažkosti. Aj my často utekáme od svojich starostí, problémov. Avšak je tu záchrana – Kristus. Keď Ho spoznali pri lámaní chleba, ich myseľ zrazu zaplavilo svetlo a jas vychádzajúci z Krista.
Druhý deň- Emauzskí učeníci
Ježiš je všadeprítomný. Sú miesta, tzv. Jeruzalemy v našich životoch, od ktorých utekáme. Ježiš začal hovoriť, učeníci počúvať. Ježiš im hovoril o prorokoch a písmach. Ak počúvame Božie Slovo, počúvame Ježiša. Bez viery je Božie Slovo len literou, ničím iným. Dôležité je každodenné žitie – radosti i starosti. Učeníci po počúvaní Krista chcú s ním ostať, cítia sa pri ňom bezpečne, dobre. Kedy ja pozývam Ježiša do svojho života? V každom momente života? V každom momente života Ho musíme pozývať do nášho srdca. Ježiš je teraz hosť, ale z hosťa sa stane hostiteľ – Eucharistia. To On nás pozýva k stolu. Po spoznaní Krista sa učeníci vracajú do Jeruzalema a sú plní radosti. Ježiš k nim prišiel, keď rozmýšľali, rozprávali. I keď boli na ceste do Emauz plní emócií, vášní, aj tak bol pri nich Kristus. On je pri nás každý čas, vždy. Ježiš im vraví, že to, čo sa stalo v Jeruzaleme, malo zmysel. Radosť z viery sa rodí vtedy, keď si uvedomujem svoje chyby, hriechy a s nimi idem za Ježišom. Aj so svojou nedokonalosťou a hriešnosťou mám v Ježišových očiach cenu. Iba On nám môže povedať: „Viem, čo prežívaš.“
Tretí deň- Ježiš sa zhovára s Nikodémom
Nikodém prišiel za Ježišom v noci, lebo sa bál. Mal určité postavenie v židovskej obci a bolo to pre neho veľmi významné. Avšak vo svojom vnútri cítil potrebu stretnúť sa s Ježišom. Ako je to so mnou? Aj ja mám určité miesta v spoločnosti- študent …. Dokážem zodpovedne plniť svoje povinnosti, ktoré sú súčaťou mojej pozície – študenta? Mám s teda usilovať zodpovedne pristupovať a prežívať svoju pozíciu, miesto, ktoré mi prináleží. Aj tieto rekolekcie majú byť výzbrojou a podporou v tomto úsilí – úsilí o kvalitný a zodpovedný študentský život.
Štefan Valášek, študent FF KU