V utorok 12. 3. 2013 sa v priestoroch Univerzitného Pastoračného Centra uskutočnila prednáška, alebo skôr diskusia na tému homosexuálne vzťahy v spoločnosti. Danú tému nám prišli odprednášať dámy zo spoločenstva Efraim, Andrea Hoštálová a Eva Magdinová.
Ako sme sa dozvedeli už na úvod, spoločenstvo Efraim sa do veľkej miery venuje práve aktivitám podobným tej, ktorá sa uskutočnila u nás v čajke, snažia sa teda komunikovať s mladými ľuďmi a viesť s nimi diskusiu v otázkach, akými sú napríklad umelé oplodnenie, homosexualita či potraty. Škoda, že naša debata zrovna neprebehla vo veľkom kruhu poslucháčov a diskutujúcich, prednášajúce sa však nízkym počtom účastníkov nenechali vyviesť z miery. Celé to odštartovala Andrea hneď niekoľkými vtipmi, čo malo za následok značné odľahčenie atmosféry, vzápätí sme sa však pustili do vysoko serióznej, ba až intelektuálnej debaty o postoji kresťanov k homosexuálom.
Hneď na začiatku odznel zo strany študentov zaujímavý postreh, že totiž v samotnej cirkvi existuje mnoho ľudí, ktorí k homosexualite zaujímajú kladný postoj. Bolo preto nevyhnutné presnejšie zadefinovať stanovisko cirkvi k danej problematike. Zdôraznili sme si, že cirkev priznáva homosexuálom ich cenu a dôstojnosť, a to, čo odmieta, je samotné konanie homosexuálov, ktoré sa zásadným spôsobom nezlučuje s ideou rodiny plniacej svoje základné funkcie. Zároveň kdesi v úvodných fázach diskusie odznelo sklamanie nad skutočnosťou, že mladí ľudia túto ideu odmietajú a nie celkom jej rozumejú. Ťažko povedať, v ktorom momente sa celá debata zvrtla, postupne sme sa však dopracovali k vášnivým diskusiám viac či menej súvisiacim s témou. Na pretras prišla adopcia detí zo strany homosexuálnych párov a následne umelé oplodnenie, štatistiky o náraste populácie a teórie o tom, nakoľko je homosexualita pre jednotlivca riešiteľným problémom. Medzi študentami boli konzervatívnejší aj liberálnejší jedinci, niektorí z nich chceli diskusiu rozvíjať do väčšej hĺbky a zahrnúť do nej viaceré aspekty, škoda, že na čosi také nám neostal priestor. Nakoniec sme sa ešte stihli dostať k problematike registrovaných partnerstiev a postoja slovákov k politickým otázkam. Opäť tu odznelo sklamanie nad našou tendenciou k pasivite a neschopnosti verejne prezentovať svoju vieru a bojovať proti potratom a už spomínaným registrovaným partnerstvám.
Ako pozitívum celej diskusie vnímam už len to, že sa vôbec odohrala. Homosexualita je téma, o ktorej je potrebné diskutovať a mlčanie, či predstieranie, že sa nás dané otázky netýkajú, nie je riešením. Zároveň sme si mali opäť možnosť pripomenúť našu vlastnú pasivitu a ľahostajnosť voči veciam verejným a nevyhnutnosť posúvať ďalej pálčivé otázky, ktorým ešte mnohí neporozumeli. Ako negatívum, okrem nízkej účasti študentov a nedostatku priestoru pre širšiu diskusiu, ktorá by si však určite vyžadovala celé hodiny, vnímam fakt, že sme sa inkriminovaných otázok nedotkli v celej ich hĺbke. Podľa môjho názoru totiž nestačí púhe konštatovanie, že je homosexualita nezdravým javom, ktorý má svoj rad alternatívnych riešení. Nemožno teda ani očakávať, že skrze toto púhe konštatovanie o našej pravde presvedčíme iných. Homosexualita, rovnako ako aj jej odmietnutie, má totiž svoje hlbšie príčiny a osobne považujem za nevyhnutné viesť o nich diskusiu a celú problematiku detailne analyzovať. Pevne verím, že sa v budúcnosti podobné debaty ešte uskutočnia, a že pre hlbšie rozvinutie tematiky časom nastane priestor.
SM