V utorok 8.03.2011 sa na internáte Ruža konala druhá prednáška v letnom semestri v rámci Školy rodiny. Saleziánski spolupracovníci, manželia Štefan a Mariana Paterekovci z Ružomberka, nám priblížili tému- Spiritualita rodinného života. Prednáška o danej téme bola doplnená skúsenosťami a príkladmi z ich vlastnej rodiny, kde vychovávajú svojich štyroch synov i diskusiou, kde manželia radi odpovedali na naše otázky.
Na začiatok nám manželia Paterekovci dali do pozornosti knihy, ktoré sa venujú danej téme, napríklad Scott Hahn – Znamenitý život, James Dobson – Výchova detí či tituly od manželov C. a E. Mühlanovcov, kniha- Don Bosco spovedá mladých a iné.
Hneď v úvode nám manželia taktiež priblížili schému zodpovednosti v rodine. Hlavou každej rodiny je Ježiš Kristus, hlavou ženy a autoritou pre deti je muž. Práve muž je zodpovedný za duchovný život rodiny, on prvý má viesť svoje deti k viere, k modlitbe, k sviatostiam. Muž sa bude pred Bohom zodpovedať za to, ako viedol svoju rodinu, nie žena. Žena je mužovou spoločníčkou a taktiež autoritou pre deti. Daná schéma nám približuje kto má akú zodpovednosť v rodine, zodpovednosť nie moc!
Manželia Paterekovci sa dotkli viacerých oblastí rodinného života – katechézy v rodine, apoštolská služba v rodine, ako spoločne a duchovne sláviť sviatky a nedele, ako viesť deti k sviatosti zmierenia a k Eucharistii…. Existuje viacero katechéz pre deti v rodine– pri mladších deťoch môžeme využívať katechézy, kde ich učíme pravdy viery takou formou, ktorá je im vekovo najbližšia. V dnešnej dobe je veľa kresťanských leporel, obrázkových knižiek či rozprávok/filmov o svätých, ktoré môžu rodičia využiť pri kresťanskej výchove svojich detí. V staršom veku je to skôr katechéza všedného dňa, kde rodičia vedú so svojimi deťmi rozhovory o viere, o tom, čo ich zaujíma, čomu nerozumejú.
Dôležitý je, ako nás manželia Paterekovci upozorňovali, osobný príklad rodičov. To, čo dieťa vidí u svojich rodičov, tak to určite ľahšie prijme za svoje ako to, k čomu ho rodičia nútia a svojím príkladom to sami nepotvrdzujú.
Veľkým prínosom pre nás bolo podelenie sa manželov so svojimi skúsenosťami, ako oni konkrétne viedli a vedú svojich synov ku viere – spoločné hľadanie vhodných predsavzatí na obdobie adventu či pôstu, spoločná modlitba, svätá omša, v období pôstu každý týždeň krížová cesta a mnohé iné.
A na záver myšlienka, ktorú nám pán Paterek počas stretnutia viackrát zopakoval: na kresťanov sa nemôžeme len hrať, ale musíme nimi v skutočnosti byť. Preto nech je i toto nasledujúce obdobie pôstu pre nás časom, kedy budeme naozaj kresťanmi a nebudeme sa na nich len hrať.
Ivka G.