Tento rok zorganizovalo naše UPaC Jána Vojtaššáka pre svojich priaznivcov púť do „Večného mesta“, tak sme získali skvelú príležitosť osláviť Veľkú noc naozaj pompézne a veľkolepo. V zmysle hesla „všetky cesty vedú do Ríma“ sme nastúpili v utorok 3. apríla do autobusu značky TOMY pred ružomberským Tescom a vyrazili sme na púť, ktorú si určite budeme pamätať ako jednu z najvydarenejších aktivít UPaC.
Vedúci púte a duchovný správca UPaC o. Jozef Žvanda a sprievodkyňa z CK DAN – TOUR Janka Poráčová dohliadli na pohodlie a cestovateľský komfort nadšených pasažierov, pričom im výdatne pomáhali o. Dušan Galica a o. Ondrej Šmidriak. Sympatickí šoféri Marek a Tomáš zas predviedli vodičské schopnosti bezproblémovej jazdy, takže sme sa po niekoľkých hodinách príjemného cestovania cez územie našej vlasti a Rakúska ocitli v skorých ranných hodinách v útrobách Talianska. Po modlitbe ranných chvál a krátkom občerstvení nás v stredu ráno vítal slnečný Rím. Po výstupe z autobusu nás čakal asi 30 – minútový presun vlakom do rímskeho metra, odkiaľ sme aj v nasledujúcich dňoch chodili navštevovať unikátne krásy Ríma. Práve vlak a metro sa stali dejiskom humorných zážitkov, ktoré len upevňovali našu súdržnosť a solidaritu počas celého zájazdu. Jedným z najlepších bol spev robustnej Talianky vo vagóne metra, ktorá sa však za svoj spevácky výkon nedočkala odmeny v podobe vytúžených Eur, ale slovenskej ľudovky „Na Orave dobre, na Orave zdravo“, v podaní nášho spolupútnika pána Regulyho, čo okamžite vyvolalo výbuch smiechu, nielen u slovenských cestujúcich.
Naša návšteva „Večného mesta“ začala vo Vatikánskom múzeu v blízkosti baziliky a námestia sv. Petra. Vatikánske múzeum a Sixtínska kaplnka ponúkali nespočetné množstvo nádherných fresiek, obrazov a sôch, kde sa prelínali jednotlivé etapy svetových dejín i dejín kresťanstva. V popoludňajších hodinách sme už žasli nad nádherou Baziliky sv. Petra a rovnomenného námestia. Tí menej unavení sa vyštverali po niekoľko metrov dlhých kruhovitých schodoch až na kupolu, odkiaľ bol skvelý pohľad na celý interiér baziliky. Okolo šiestej večer sme sa príjemne unavení presunuli do hotela ALBERGO ANGELETTI, kde sme sa navečerali a ubytovali v pohodlných izbách. Prvý deň sme zakončili sv. omšou, počas ktorej sme ďakovali Pánovi za šťastný príchod do cieľa.
Na druhý deň po raňajkách sme znova vyrážali na obhliadku rímskych pamiatok. Absolvovali sme nezabudnuteľnú omšu, celebrovanú Svätým Otcom a to v jeho tesnej blízkosti, v Bazilike sv. Petra. Zelený štvrtok sme potom doplnili prehliadkou Anjelského hradu a mosta cez rieku Tiber, Panteónu, Piazzy Navony – nasledovalo Forum Romanum, Rímske Koloseum a Konštantínov oblúk. Okrem antických pamiatok sme však nezabudli navštíviť ani nespočetné kresťanské chrámy, kde sme mali možnosť zotrvať v tichej modlitbe a duchovne sa obnoviť. Históriu mesta a zrod jeho súčastí nám pútavým spôsobom priblížila naša sprievodkyňa Janka Poráčová.
Najnáročnejším dňom nášho pobytu v Ríme sa stal Veľký Piatok. Po výstupe z metra sme najprv nazreli do Baziliky sv. Klementa, kde sme si poobzerali relikvie nášho vierozvestca Konštantína Filozofa – sv. Cyrila. Nasledoval výstup po Svätých schodoch v blízkosti Lateránskej baziliky, ktoré spolu s Ježišovým krížom priviezla do Ríma sv. Helena. Práve výstup po schodoch, ktorými prechádzal spútaný Mesiáš k Pilátovi, nás mnohých dojal až k slzám a hlboko na nás zapôsobil. Slzy dojatia sme si zotierali aj vo vnútri Lateránskej baziliky, kde sme našli sochy všetkých Ježišových apoštolov. Podobne to bolo aj v Bazilike Santa Maria Maggiore. Obrady Veľkého Piatka sme mali možnosť sledovať na Námestí sv. Petra na veľkoplošných obrazovkách. Vo večerných hodinách sme sa vydali k vysvietenému Koloseu, v blízkosti ktorého sme sa s tisíckami prítomných veriacich aj neveriacich a spolu so Svätým Otcom Benediktom XVI. modlili Krížovú cestu. Jednotlivé zastavenia nám do slovenčiny prekladal náš spolupútnik Marián, ktorý plynule ovláda taliansky jazyk, takže sme mohli Krížovú cestu v Koloseu prežiť o to intenzívnejšie.
Biela sobota sa začala návštevou Baziliky sv. Pavla za hradbami. Keďže v sobotu už neplatil prísny pôst, niekoľkí z nás sme si dopriali pravú taliansku zmrzlinu v blízkosti Španielskych schodov a Fontány di Trevi. Zastavili sme sa i pri obelisku Nepoškvrneného Počatia Panny Márie na Španielskom námestí, kde sme sa pomodlili Korunku Božieho Milosrdenstva (pri tomto stĺpe sa pravidelne modlieval i blahoslavený Ján Pavol II.). V sobotu sme opúšťali Rím o niečo skôr, pretože večer nás čakala veľkonočná vigília v Slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda.
Približne o siedmej večer sme prišli na slávenie veľkonočnej vigílie, kde nás osobne privítal kardinál Jozef Tomko. Otec kardinál celebroval obrady Vzkriesenia nášho Pána a spolu s našimi univerzitnými kaplánmi aj uzatváral veľkonočné Trojdnie. Veľkonočnú vigíliu sme slávili so zažatými sviečkami, ktoré občas horeli silnejšie než mali a spôsobili nejeden úsmev, až ťažko skrývaný smiech. To však len posilnilo našu radosť zo Zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista. Po obradoch nás miestne rehoľné sestričky pozvali na občerstvenie, pričom sme ešte mali čas aj na nákup suvenírov.
Posledný deň nášho zájazdu sme zavŕšili slávnostnou sv. omšou na námestí sv. Petra. Niekoľkí z nás sa dostali aj do blízkosti pápeža, ostatní sme sledovali omšu z veľkoplošných obrazoviek. Po požehnaní Urbi et Orbi sme sa ešte na niekoľko hodín rozpŕchli do ulíc Ríma, kde sme obedovali v miestnych reštauráciách a dokúpili v obchodoch aj cenné darčeky pre našich blízkych. Okolo šiestej večer nás na stanici metra čakal autobus, ktorý nás odviezol domov. Cestu na Slovensko oživili naši duchovní otcovia, ktorí ráno Veľkonočného pondelka začali „nemilosrdnou“ oblievačkou cestujúcich dám.
Do Ružomberka sme dorazili okolo pol jednej popoludní. Počas zájazdu sme všetci nadviazali nové priateľstvá, utužili sme si tie pôvodné a zažili sme nielen nezabudnuteľnú duchovnú obnovu, ale zakúsili sme i nádhernú spolupatričnosť, upevnili vzájomné vzťahy a ďakovali sme za nádherný dar Kristovho víťazstva nad smrťou i zlom.
HELENA PALAŤKOVÁ
Fotogalérie