Táto 140 stranová kniha je písaná po česky, ale ľahko sa číta. Obsahuje štrnásť kapitol, v závere poznámky k textu, čo poukazujú na niektoré pasáže z textu buď vytiahnuté zo svätého písma, alebo je to príslovie. „Päť jazykov lásky“ vyšlo v Prahe 2004, ale Gary D. Chapman ju napísal už v roku 1992. Autor v poďakovaní spomína svojich rodičov, taktiež prejavuje vďačnosť svojej manželke a v neposlednom rade manželským párom, ktorí sa mu počas dvadsiatich rokov zverovali s intímnou stránkou ich života. Ďakuje im najmä za svoju úprimnosť.
Knihu som prečítala v priebehu dvoch týždňov, ale určité dôležité poznatky som si chcela uchovať v pamäti, preto píšem túto prácu s odstupom času.
Má niekto recept na lásku? Je niekto hoden radiť iným, ako majú v láske žiť? Každý z nás je iný, každý vzťah je iné, každé manželstvo prebieha inak, keďže my sme iní. Môže teda niekto povedať pravidlá, podľa ktorých sa nikdy nepohádame, nebudeme voči sebe ľahostajní?
Znie to neuveriteľne, ale Garymu Chapmanovi sa to podarilo. Samozrejme každý sa musí sám poznať, poznať svojho partnera a podľa toho spolunažívať.
Kniha začína stretnutím autora s mužom, ktorý bol trikrát ženatý, nechápe, prečo mu manželstvá stále skrachovali. Pri ňom začal Gary rozmýšľať nad tým, že ak jedna strana prejavuje lásku slovami, tak tá druhá strana to nemusí prijať ako prejav lásky. Muž mal jednoduchú otázku: „ Čo sa deje s láskou po svadbe?“ Na túto otázku hľadajú odpoveď mnohé manželské páry a nemusia to byť len niekoľkoročné, ale aj novomanželské páry.
Gary sa začal touto otázkou zaoberať hlbšie. V mnohých časopisoch, knihách či na internete nájdeme rady, ako žiť v manželstve, či pokusy znovu obnoviť manželstvo. Ale ak máme 100 spôsobov, ako obnoviť lásku v manželstve a skúsime dva spôsoby, na ktoré partner nezareaguje, vzdáme sa. A čo tých zvyšných 98? Čo ak práve medzi týmito spôsobmi nájdeme ten, ktorý partner ocení, všimne si to a my budeme mať pocit výhry?
Problémom je to, že ľudia majú rôzne jazyky lásky. Každý lásku prejavuje inak, každý ju taktiež chápe inak. Gary zistil po dlhoročných skúsenostiach v poradniach, že existuje päť jazykov lásky. Každý má primárny jazyk, môže sa stať, že ich má dva a tým to je jednoduchšie pre partnera. Ale väčšinou máme len jeden jazyk lásky.
Druhá kapitola nesie názov- Udržovať citovú nádrž lásky plnú. Čo si pod tým môžeme predstaviť? Láska je najdôležitejšia, ale taktiež najťažšia. Je jednoduché sa zamilovať, ale vydržať v láske po celý život, nie je vôbec ľahké. Nestačí si raz za rok spomenúť na výročie svadby, či prísť včas na večeru, občas poumývať riad a podobné veci. Udržovať nádrž lásky plnú podľa mňa znamená, každý deň sa snažiť, aby láska nikdy neskončila. Aby sme vždy mali prečo ráno vstať z postele, nielen z povinnosti, ale pretože nový deň chceme prežiť s láskou. Ak zistíme, akým jazykom lásky hovoríme , a hlavne, akým jazykom lásky hovorí náš partner, budeme robiť všetko preto, aby sa nádrž lásky nevyprázdnila, vtedy bude stále plná. A aj keď príde nejaká malá hádka, či nedorozumenie, neovplyvní to našu nádrž lásky, lebo bude dostatočne plná.
Ako to je so zamilovanosťou? V knihe sa píše: „Naše sny pred manželstvom sú plné predstáv o dokonalom šťastí, je ťažké uveriť niečomu inému, keď ste zamilovaní“. Krásne slová a pravdivé. Človek, keď je zamilovaný, väčšinou nevidí chyby na tom druhom. Pozerá sa na vzťah s ružovými okuliarmi. Ako dlho ale trvá zamilovanosť? Vytratí sa po pár rokoch ešte pred svadbou, alebo tesne po nej, či po pár rokoch spoločného života? A čo po nej nastane?
Sama sa bojím, aby sa z partnerského života nestal zvyk a vytratila sa láska. Všetci chceme, aby láska trvala večne. Autor píše, že je potrebné naplňovať navzájom svoje potreby, zistiť, čo partner potrebuje k tomu, aby bol milovaný. Láska nie je len o snívaní do budúcnosti, o romantických večeriach, láska znamená snažiť sa čo najviac naplniť nádrž lásky partnera. Ale najprv je potrebné určiť, akým jazykom lásky hovorí môj partner.
Ako prvý jazyk lásky je uvedené- slovo uistenia. Zaujal ma v tejto kapitole príbeh o žene, ktorá neustále pripomínala manželovi, že by už mal vymaľovať ich spálňu, ale on namiesto toho si leštil a upratoval svoje auto. Pripomína mu to už deväť mesiacov, ale nič sa v ich spálni nezmenilo. Žena už bola zúfalá, nevedela si s tým poradiť. Gary sa jej spýtal, či jej manžel robí aj iné veci v domácnosti. Keď odpovedala kladne, Gary jej poradil, aby už nikdy nespomínala o maľovaní spálne, ale za každú vec, ktorú jej manžel urobí, aby ho pochválila. Žena smutne odchádzala z poradne, pretože nerozumela, ako by toto mohlo vyriešiť jej problém. Už o tri týždne prišla šťastná do poradne, že na manželovi to fungovalo a spálňa je už vymaľovaná. Jazykom lásky jej manžela boli slová uistenia. Je naozaj nepríjemné, ak vám niekto niečo prikazuje. Ale nemusí to len takto vyzerať, stačí, ak si nevšímame všetko dobré, čo pre nás partner robí, ale všimneme si len tú vec, ktorú neurobil.
Pri tomto príbehu som sa zahanbila a pri najbližšej príležitosti som priateľa hneď pochválila. Povzbudenie naozaj pomáha, po ňom má človek lepšiu náladu a všetko sa mu robí lepšie. Taktiež láskavé a milé slová pre človeka, ktorého primárnym jazykom budú slová uistenia, veľa znamenajú. Lebo nestačí, že danú vec spravíme pre dotyčného, ale keď dáme najavo nechuť, tak je to zbytočné. O čo krajšie znie: „ Miláčik, veľmi rád ti pomôžem dnes s umytím riadu“, ako keď sa urazene postavíme ku umývadlu a začneme nahnevane umývať tanier za tanierom. Ak viem, že týmto poteším partnera, prečo to neurobiť? Taktiež navzájom hovoriť o svojich pocitoch, rozprávať sa a tým sa viac spoznávať, je znakom tohto jazyka. Láska nemá klásť požiadavky, ale má prosiť. Preto je treba spomenúť pokorné slová. Manželia sú dospelí ľudia a mali by byť taktiež vo vzťahu rovnoprávni, nemal by jeden rozkazovať a druhý len poslúchať. Samozrejme vyjadriť túžbu po niečom je iná vec a ak zapojíme láskavé a pokorné slová do vety, vôbec to nebude znieť diktátorsky. Skôr to bude znamenať, že dotyčný môže pre nás urobiť to, čo je pre nás dôležité a tým mu naznačíme, že si ho vážime a je pre nás potrebný. Môže sa stať, že natrafíme na manželov jazyk lásky. Áno, päť jazykov lásky je päť základných jazykov, nájdeme aj ich podskupiny, ale v podstate keď zistíme, že partnerovým primárnym jazykom je tento jazyk a budeme sa snažiť urobiť všetko preto, aby sme naplnili jeho nádrž lásky, bude to víťazstvo a určite ani jedna zo strán nebude nešťastná.
Gary pri jednom manželskom páre zistil, že každý z partnerov nemá rovnaký primárny jazyk lásky. Billovi poradil to isté čo jeho manželke Betty. Po čase, keď sa s manželmi opäť stretol, Bill žiaril šťastím, lebo zistil primárny jazyk svojej manželky. Betty však nebola nadšená tým, čo pre ňu Bill robil, pretože jej jazykom lásky bola pozornosť.
Hneď ako som si prečítala názov druhého jazyka lásky, vedela som, čoho sa bude týkať. Je to presne typ manželstva, keď sa jeden z partnerov snaží uživiť rodinu prácou, a začína ju klásť akoby na prvé miesto, lenže zabúda na partnera, ktorý sa stará o domácnosť. Každý deň čaká, že príde skôr z práce, v pokoji sa navečerajú, večer sa pôjdu prejsť, alebo si niekedy vyrazia do reštaurácie. Ale partner to nechápe, veď pracuje toľko preto, aby sa manželka mala lepšie, mohli si dovoliť kúpiť dom, auto, vôbec si neuvedomuje, že manželka potrebuje občas len jeho pozornosť, blízkosť. Taktiež dôležité je vzájomné načúvanie. Občas si myslíme, že ak sa k nám príde niekto vyžalovať s problémom, ktorý nevie zvládnuť a my mu poradíme a vec je podľa nás vybavená. Autor uvádza, že za ním prišiel 17 rokov ženatý muž, ktorý mal podobnú skúsenosť s manželkou. Mala problémy v práci, keď prišla domov, zverila sa manželovi a ten jej poradil. Opakovalo sa to viackrát a manželovi došla trpezlivosť. Jednoducho jej povedal, že ak jeho rady neberie na vedomie, nebude viac počúvať jej problémy. Odvtedy sa o to jeho žena ani nepokúsila a teraz od neho odišla, podala žiadosť o rozvod. Manžel chcel odkryť problém svojej ženy, ale neuvedomil si, že ona sa chcela len vyrozprávať. A komu inému ako svojmu manželovi?! Je potrebné vo vzťahu naučiť sa komunikovať. Z času na čas je dobré vyjadriť svoje myšlienky, pocity, názory, neopakovať iba niečo, čo sme niekde počuli, alebo čo povedal kamarát/ka.
V neposlednom rade podstatou pozornosti sú manželské aktivity. Ak prežívame spolu udalosti života, budú to naše spomienky, spomienky do budúcnosti. Určite sa krajšie spomína na spoločne strávené chvíle s rodinou, či už je to len jeden večer v kine alebo víkend na lyžovačke. Častou otázkou manželov je otázka času. Ak sa zdajú nejakej individuálnej aktivity kvôli tomu druhému, je to veľká obeť, ale stojí to za to. Veď si tým môžu zachrániť manželstvo, je to snáď málo?
Existuje ďalší jazyk lásky a tým je prijímanie darov. Myslím, že s týmto jazykom lásky problém nemám, ale nemusím od partnera dostávať každý deň, či týždeň, nejaký darček. Ale sú ľudia, ktorých primárnym jazykom lásky je práve tento. Darčeky sú vizuálnou stránkou lásky. Láska sa dá naozaj prejavovať rôzne: slovami, skutkami, ale aj darmi. A o tom hovorí tretí jazyk lásky. Nemusíme darovať len darčeky z obchodov, ale taktiež ručne vyrobené. Veď kam by sme došli, ak by sme každý deň kupovali priateľovi pivo, ďalší deň športový časopis, a pod. Ale rovnako môžeme darovať aj samých seba, svojou prítomnosťou v chvíli, ktorá je pre partnera dôležitá. Opäť som sa v ďalšom príbehu akoby našla. Ja netvrdím, že nemám rada, keď priateľ chodí na ryby, ale občas ma napadne, či tam nechodí radšej ako za mnou. Často od neho počujem, že si tam vyvetrá myšlienky, nič ho vtedy netrápi, posedí si pár hodín a ide domov. Podobne ako manžel, ktorý chodil na softbal, keď sa mu narodilo dieťa, zomrela svokra. Neuvedomil si, že byť s manželkou v týchto chvíľach je dôležitejšie, ako ísť si oddýchnuť pri obľúbenom športe. „Fyzická prítomnosť v čase krízy je najväčším darom, ktorý môžeme partnerovi dať, ak je jeho primárnym jazykom prijímanie darov“, hovorí Gary.
Ďalším primárnym jazykom môžu byť skutky služby. Čo si pod tým predstavíme? Znamená to robiť pre domácnosť ako otrok, len aby ten druhý bol spokojný? Dá sa povedať, že áno, pretože ak partnerovým primárnym jazykom lásky sú skutky služby, len vďaka tomu, že vidí, ako sa manželka stará o domácnosť, deti, cíti od nej lásku. Je to zvláštne, ale môže sa to stať. Autor sa stretáva s manželským párom, v ktorom pred manželstvom muž vykonal občas aj nejakú prácu doma, ale po svadbe sa to zmenilo. Vraj preto, lebo to videl sám u svojich rodičov, že mama robila všetko sama. Ale neuvedomil si, že jeho žena ho pred svadbou mala rada práve preto, že občas umyl riad, vedel si povysávať izbu, vyniesť smeti a podobné veci, ktoré teraz robí len ona sama. Jej jazykom lásky boli skutky služby a keď to jej manžel zistil, pochopil, že ak si chce udržať manželstvo, musí prestať pozerať sa na iné manželské páry, kde sa o všetko stará žena a dokazovať svojej manželke lásku skutkami služby. Je potrebné len prekonať stereotyp a ostatné už príde samo.
Posledným primárnym jazykom lásky je fyzický kontakt. Pri čítaní tejto kapitoly som si začala uvedomovať, že práve tento jazyk lásky bude mojim primárnym. Spoločné chvíle s priateľom pri sledovaní televízie alebo pri prechádzke ruka v ruke sú pre mňa dôležité. Mám rada, keď sa pri zvítaní pobozkáme, keď ma partner objíme, vtedy cítim, že ma ľúbi. Gary píše, že ak je primárnym jazykom ženy fyzický kontakt, neexistuje nič dôležitejšie, ako ju držať v náručí, keď bude plakať. Fyzický kontakt medzi manželmi je magický a vždy výnimočný. Avšak nie vždy je fyzický kontakt primárnym jazykom, aj keď to na prvý pohľad tak vyzerá.
Na zistenie primárneho jazyka slúži deviata kapitola. Nie je jednoduché jednoznačne určiť jazyk lásky, niekedy by sme na to naozaj potrebovali radu od inej osoby. Kniha nám však ponúka tri otázky, na ktoré ak si odpovieme, zistíme, akým jazykom lásky hovoríme.
Spravila som si tento test, na každú otázku som odpovedala písomne a vyšlo mi, že mojím primárnym jazykom je fyzický kontakt. Aj priateľovi som dala spraviť tento test, a ako som predpokladala jeho jazykom lásky sú slová uistenia. Sme spolu už takmer tri roky, teda viem, že ak sa pohádame kvôli tomu, že mi niečo vadí, čo urobil, alebo neurobil, je z toho veľmi smutný a trvá mu dlhšiu dobu, kým si nájde cestu ku mne. Teraz, keď už viem, akým jazykom lásky hovorí, snažím sa skôr chváliť za veci, ktoré urobil, taktiež počúvať.
Posledné kapitoly sa venujú témam ako milovať nepriateľa, či jazyk lásky a deti. Neverila som, že ma táto kniha až tak zasiahne. Veď vo viacerých príbehoch som sa našla alebo poznám manželov, či partnerov, ktorí podobné veci prežívajú. Je to neuveriteľné, koľko skutočných vecí sa nachádza v tejto knihe. Milo ma prekvapil sprievodca vo vlaku pri kontrole môjho lístka. Keď zbadal túto knihu na mojich kolenách, hneď podotkol, že ju čítal a bola výborná. Ja som vtedy mala pred sebou už len pár strán a musela som s ním len súhlasiť. Obdivujem ľudí, ktorí žijú manželstvo bez zbytočných hádok a nepotrebujú na to prečítať si túto knihu. Možno ani netušia, aký je ich primárny jazyk lásky, ale podľa spoločného života s partnerom postupne zisťujú, čo má ten druhý rád, čomu sa treba vyhýbať, čo si nechať radšej pre seba a podobne. Dlhoročnými skúsenosťami vedia o sebe to, že manžel nerád hovorí o svojich citoch a že manželka túži po pozornosti a blízkosti svojho muža. Ja som rada, že som mala možnosť prečítať si „Päť jazykov lásky“. Viem, čo je pre môjho partnera dôležité a budem sa snažiť, aby sa priateľova nádrž lásky naplnila až po okraj. Prajem to všetkým párom a manželstvám.
Je nádherné milovať a byť milovaný.
Mária Bolcarová, študentka PF KU