Apoštol Pavol Korinťanom napísal: „Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“ (1Kor 3, 11) Inými slovami to znamená, že čím skôr sa zbavíš detského spôsobu uvažovania, reči a konania a čím skôr budeš uvažovať, hovoriť a konať zrelo, tým skôr dokážeš, že si skutočný muž. Muž v tomto ponímaní nie protikladom ženy, je protikladom chlapca. Skutočným mužom sa staneš, keď sa zbavíš detských čŕt – nie na tvári, životom. Mužom sa nestávaš keď sa začínaš holiť a používať vodu po holení, ale ak sa zodpovedne správaš.
Teda máš byť mužom. A máš na to všetky predpoklady. Ak si myslíš že nie, „že nemáš na to,“ že si neschopný, si nanič, si slaboch … a ty tomu uveríš – môžeš byť zranený touto odpoveďou a nestaneš sa nikdy mužom. Budeš len taký, aké máš o sebe myšlienky; ak budú zlé, staneš sa neschopný nastúpiť a žiť cestu muža, neschopný byť otcom, neschopný konať a prevziať zodpovednosť. A keď sa potom sám staneš otcom, nebudeš vedieť odpovedať svojmu synovi, ani dcére na ich základnú otázku /ako byť mužom, ako byť ženou/ Na šťastie, vždy je tu možnosť uzdravenia, môže ti pomôcť viera, že „Boh ti verí“, alebo pomoc ozajstného muža, priateľa, kňaza, ktorý ti povie a pomôže ti pochopiť, že „máš na to!“
Preto úlohou otca /nie len biologického/ je neustále dávať chalanom odpoveď tisícimi spôsobmi a tisíc krát a s láskou: „Áno, máš na to, aby si bol skutočným mužom! Si silný!
Skutočný otec ponúka lásku, silu a dobrodružstvo. A práve otec udeľuje identitu svojmu synovi, aj svojej dcére. Chlapcovi hovorí „Áno, si muž, máš na to! Som na teba hrdý!“ a dievčaťu „Áno, si žena, stojíš za to, si krásna! Mám s teba radosť“ – toto je životne dôležitá úloha otca! Postarať sa, aby tvoje deti vedeli, že ich máš rád. Musia to cítiť, že ich máš rád. Ak v tomto otec zlyhá, alebo nie je prítomný, často vznikajú zranenia na celý život, alebo nejasnosť vo svojej vlastnej identite ako muža, alebo ako ženy.
Pomôcť ti tu môže viera a dôvera v Boha, ktorý ťa stvoril ako muža, ako silného muža, čo „má na to“. Boh ti dáva poslanie, byť mužom. Buď silný a aktívny! Neboj sa riskovať a neboj sa milovať – naplno, odvážne, vášnivo. Nemyslím tu len ženu, ale všetko: prácu, štúdium, rodinu, Boha, čokoľvek robíš. Ak by sa niečo stalo inak, ako si predstavuješ, nerob z toho tragédiu. Nikto nie je, ani dokonalým mužom, ani dokonalým otcom, ako nie je dokonalý človek. /Dokonalý je len Boh./ Ale ak budeš dávať veľa lásky, tvoje chyby, zlyhania a prípadne aj zranenia od druhých, budú menšie a ľahšie zabudnuté.
V konečnom dôsledku vo všetkom je najdôležitejšia láska. Viac ako čokoľvek iné, tvoj syn, či dcéra, či manželka, či dievča, túžia vedieť, že ich milujete, že ich skutočne milujete. Že z nich máte radosť. To je naozaj ústrednou túžbou ľudského srdca. Dokonca aj Boh Otec hovorí o svojom Synovi: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17)
Najideálnejším človekom bol Ježiš a bol aj najideálnejším mužom. Bol: dobrým pastierom, zodpovedným za našu spásu, zobral na seba náš hriech, našu slabosť a vedel čo s tým má urobiť. Ideálni muži, to boli svätci, nie že by si ich mal hneď vo všetkom nasledovať, ale môžeš sa inšpirovať ich zodpovednosťou, cieľom, životným poriadkom, ich prioritami. Nebuď ale hyper preduchovnelý. Len „kresťanské“ tričko, nálepky, muzika, non stop počúvať chvály, hovoriť kostolné reči. Neboj sa zapliesť do života svojej rodiny, spoločenstva, školy. Neboj sa byť „svetákom“ lebo to svetské môžeš posvätiť – zdvihnúť na vyššiu úroveň. Muž niekedy aj riskuje. No pamätaj si, že najvyššie riziko, na ktoré sa môže ktokoľvek, kedykoľvek podujať, je milovať. Nie len ženu, ale aj Boha. /Abraháma viac skúšal Boh, ako žena./ To len tak aby ste si nemysleli, že milovať Boha je ľahko.
Správny muž je bojovník, dobyvateľ, hrdina, stvorený pre čin, bojuje so sebou samým, s lenivosťou, proti zlým sklonom, bojuje za lepší svet, univerzitu, za svoju rodinu, za výchovu detí, bojuje o svoju ženu. Ťažkosti života berie ako výzvy, je silný, rozhodný a pevný. Je stabilný v názoroch, /nie kvôli tomu že ti vyhovujú, ale že sú správne/ je nositeľom hodnôt, zanecháva vo svete stopu. Muž je otvorený pre život, to znamená nie len pomáhať deťom rásť a rozvíjať sa, ale pomáhať rásť všetkému, čo je dobré a prospešné. Si hlava rodiny, no nie si najvyššou autoritou, tou je Boh; počúvaj, čo ti hovorí vo Svätom písme. Byť hlavou rodiny znamená, že nesieš zodpovednosť za ženu, deti, rodinu, za všetko dobro čo je v nej. V živote príde čas, keď sa jednoducho musíš postaviť prekážkam tvárou v tvár a prestať ustupovať. „Máš na to, aby si ich zvládol!“
Ak nevieš zobrať zodpovednosť za seba, ak si sa ešte nestal mužom, nežeň sa… ublížiš svojej žene aj svojim deťom. Lebo manželstvo je pre mužov, nie pre chlapcov.
Ako sa dnešný muž prejavuje? Dievčatá /na KU/ by odpovedali. Takmer nijako. :-)/Trochu preháňam/ Tvorivosť v ňom mlčí, odvaha a tvorivá sila takmer nevyužitá. Prečo? Pretože dnešný muž, už akoby ani nič nemusel. Netreba mu nič robiť.
Ak by muž z pätnásteho storočia prišiel k nám, asi by nevydržal tento spôsob „mužského“ života. Mal by potrebu robiť niečo, budovať, chodiť, hýbať sa, bojovať, byť v strehu, brániť sa. Dnešný muž z toho nič nepotrebuje. Bojuje len perom, možno skôr psychicky v práci, aby uživil rodinu. Energiu zo svojho mužského ja vydáva len minimálne. Skoro všade chodí autom. Manuálna práca, tak potrebná pre tvorivosť s prepojením mysle a srdca, je podceňovaná. Preto cíti nespokojnosť. Nemôže sa realizovať tak, akoby chcel a ani nemá kde. Jeho vlastný oheň ho spaľuje. Výsledok? Veľa mužov je na psychiatrii, užívajú alkohol, drogy, sú neverní svojim ženám, okrádajú rodinu na hracích automatoch. Títo muž sú boľaví. Títo muži sa stratili sami v sebe.
Naozaj je veľa mám s neschopnými synmi, priateliek, dievčat neschopákov a manželiek zlyhaných úbožiakov. Prečo? Lebo muži nie sú naozaj mužmi, iba vyzerajú tak. Lukáš o Jánovi Krstiteľovi píše: „Chlapec rástol a mocnelo na duchu“ /Lk 1,80/ Ako naši chlapci mocnejú na duchu? Hrajú sa. Pravda hračky majú iné. Dnešný chlapec od detstva po dospelosť – ak vôbec dospeje – presedí pri počítačových hrách tisíce hodín.
Ján nemárnil čas, investoval čas na „mocnenie“ v duchu, pripravoval sa na poslanie, je v ňom presvedčenie, teológia svätosti. Chlapec sa má stavať mužom. Od chlapca po muža je čas – priestor – ktorý nazveme puberta. Tá môže byť niekedy nekonečná. /Nie len Boh je nekonečný/ Máš svoje roky, ale si detinský konzument, muži majú produkovať, nie konzumovať. Len konzumovať je detské. Definuje ťa dedičstvo, život a ovocie, ktoré po sebe zanechávaš a nie to, čo do seba pohlcuješ. Konzumuješ alkohol, filmy, počítačové hry, šport, hudbu, hračky, autá. Mužom nie si podľa toho koľko zješ mäsa, rohlíkov, koľko vypiješ piva, ako vieš rýchlo jazdiť, a akú značku majú tvoje nohavice, ako …. Podľa /1Kor 11,7/ muž „je obrazom a slávou Boha. Boh chce aby jeho sláva a tvorivosť sa ukázala cez muža. Jasne, že si môžeš pozrieť film, počúvať hudbu, ale ak toto dominuje v tvojom živote, si slabý. Nie je to hriech, ale je to hlúpe. Tým nič, nič nedosiahneš. Muž je tvorca a pestovateľ – chce napodobňovať Boha, ktorý je tvorcom vesmíru a jeho pestovateľom. Nemôžeš vždy hľadať cestu najmenšieho odporu, hľadaj cestu najväčšej slávy Božej, cestu hodnôt. Muža najlepšie vystihuje aktívna činnosť. Práca je tvoj spôsob, akým sa prihováraš svetu. Pasivita odporuje tvojmu vnútru. Čo s tebou, ak si bez plánu, princípov, lebo hľadáš iba komfort, pohodlie.
Keď sa spýtate žien, dievčat, /aj tu na KU/ aká je pre nich, najneatraktívnejšia mužská vlastnosť, jedna vec sa vyskytne stále a skoro vždy na prvom mieste: nerozhodnosť a nevýrazné správanie. Teda detinskosť. Veľa dievčat, žien rieši problém, /aj tu na KU/ že nepoznajú a nestretajú nikoho, kto by ich ohúril. Možno priťahuješ dievča len preto, lebo ju priťahuje opustená malá sirota, biedny malý černoško, nad ktorým sa treba zmilovať.
Dievčatá prekonávajú chlapcov na mnohých úrovniach. Najmä čo sa týka zodpovednosti, poriadku na izbe, ranné vstávanie, pravidelnosť, čistota, minimálne 10% majú vyššie vzdelanie. Chlapci sú sociálne rozpačitejší, nepoznajú jazyk kontaktu tváre, nepoznajú tak dobre kultúru, umenie, o 30 % častejšie nedokončia školu. V čom ich chlapci predstihujú je: šport, politika a kriminalita. Vlastne politika a kriminalita to je to iste. /Spomenul som iba zopár rozdielov ako motiváciu pre chlapcov./
O čom tu rozprávam? O čnosti, pri ktorej sa muži neboja ísť do boja. O mužoch, ktorí riskujú. Ktorí majú svoje túžby, a zdravé ambície. Ktorí vidia svet reálne, žijú v pravde, verní svojej vízií o sebe aj o svete. Vedia ako vyzerá žena keď je spotená a nenamaľovaná a ktorí jej práve vtedy povedia, že je krásna. Ktorí majú veľa otázok a veľa sa učia. Ktorí vedia rozosmiať. Ktorí idú do práce, chrámu i do divadla. Dievčatá vy si neberte úlohy chlapca na seba. Dovoľte chlapcom túlať sa po horách aby zmužneli a ak má chlapec v blízkej dobe narodeniny, kúpte mu meč, lebo sa bude motať po kuchyni.
Realita je taká, že väčšina chlapcov, ktorí si o sebe myslia, že sú jemní a citliví v skutočnosti sú len bábkami svojich vlastných citov. Jemnosť je niečo iné, predovšetkým to nie je slabosť. Jemnosť je vychovanosť. Džentlmen je muž, jemných spôsobov.
Teda možnosti meniť sa pre každého z nás sú rozsiahle. Nie je dôležité, odkiaľ sa práca na sebe začína. Treba len vykročiť, Ježiš ide pred tebou.
František Kovaľ, SJ