Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: “Poď za mnou!” (Mt 9, 9-13)
Ježiš sa na Matúša pozrel ináč, ako ostatní ľudia. Tak ako sa kedysi na neznámeho bohatého mládenca pozrel s láskou, tak sa pozrel aj na Matúša. Skrze lásku videl hlbšie, hlbšie do vnútra. Ježiš videl Matúša, mýtnika Matúša, veľkého hriešnika Matúša, ktorý narobil toľko zla zvlášť svojim najbližším. Videl Matúša, raneného Matúša, ktorého raz tiež možno niektorí hlboko ranili, možno ho ranili tí najbližší, a tak sa stal tým, čím sa stal. Ježiš videl Matúša, pozrel sa na neho s láskou a povolal ho.
Aj v dnešnom svete je množstvo ľudí, nešťastných ľudí, ktorí robia zlo, páchajú veľa zla, spôsobujú zlo zvlášť svojim najbližším, ľudia, ktorým možno iní veľmi ublížili. A koľko takýchto zranených a nešťastných ľudí je televízii, v novinách a časopisoch, zranených kresťanov v bulvári, zranených kresťanov vo vnútri Cirkvi alebo už mimo nej a množstvo Matúšov, havkáčov a kocúrov, koľko je takýchto navonok suverénnych ľudí, sudcov sveta, no vo vnútri zranených, ranených ľudí. Koľko je takýchto ranených ľudí, ktorí rania…
Pane, prosíme, daruj nám svoj milostivý pohľad. Daruj nám milujúci pohľad, ktorý darujeme každému človeku, tým ktorí nám ubližujú aj tým, ktorým sme ublížili. Pane, daruj nám, prosíme, Tvoj milostivý uzdravujúci pohľad. Prosíme, uzdrav nás všetkých svojou milosťou. Amen.
Jozef Žvanda
Foto: Carravaggio, Povolanie Matúša