Áno, posledný piatok bolo trinásteho. „Najlepšie nevychádzať z domu a nechodiť nikam“, bolo počuť v náhodnom rozhovore mladých ľudí. Koľko sa o piatku 13.-steho nahovorilo v médiách, koľko žurnalistických „kačíc“ v týždni pred piatkom 13.-steho vyletelo do éteru, aby opantalo ľudí. A koľkých to naozaj opantalo. Chvála Bohu, že je už potom, že piatok 13.-steho je už za nami. No časom prídu ďalšie piatky 13.-steho a nové kačice. A národ sa dá opäť ľahko opantať…
Prečo sa nám to stáva? Prečo sa tak ľahko necháme „oblbnúť?“ Prečo?
V evanjeliu dnešnej 28. nedele v Období cez rok „A“ sa Ježiš znova prihovára k veľkňazom a starším z ľudu, opäť im hovorí podobenstvo. V tom dnešnom vystupuje otec – kráľ, ktorý žení svojho jediného syna. Svadba kráľovho syna je tak pre kráľa ako aj pre jeho syna a celú kráľovskú rodinu jedinečnou udalosťou, ktorá sa už nikdy nezopakuje. Preto kráľ na túto jedinečnú rodinnú udalosť pozýva najvýznamnejších hostí, pre ktorých má byť veľkou cťou zúčastniť sa na svadbe kráľovho syna. Ale pozvaní hostia pozvanie neprijímajú a idú si za svojim „džobom“, jeden na pole, druhý za obchodom, tretí za… Pozvaní hostia pozvanie odmietajú, lebo ktosi im nahovoril, ktosi ich nainfikoval novinárskymi „kačicami“, že v živote sú aj dôležitejšie veci ako svadba kráľovho syna. Že čas sú peniaze – „prachy“. Že v živote sú prachy najdôležitejšie. Že ak máš prachy, si niekým. A tak odmietajú jedinečnú a neopakovateľnú udalosť, lebo vravia: „My chceme prachy, my potrebujeme prachy!“ Chudáci, smiešni chudáci, celkom pomýlení chudáci, tak ako tí chudáci, ktorí si nechali do hláv natlačiť „kaleráby“ o katastrofickom piatku 13.-steho. Tak ako moderní chudáci, ktorí nad všetko na svete postavili „prachy“, kariéru, slávu a moc. A idú cez mŕtvoly.
Aké sladké je milovať sladké klamstvá a lži
Kto je tým svadobným otcom a kto je ženíchom? Jasné ako facka, Nebeský Otec a jeho Syn, Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta. Nebeský Otec nám denne pripravuje jedinečnú svadobnú hostinu. Denne žení svojho Syna, keď ho deň čo deň „žení“ na oltároch sveta. Svätá omša je tou jedinečnou udalosťou, jedinečnou hostinou. Tam Boží ženích ponúka nie zákusky a dobré vínko, tam Boží ženích ponúka seba, samého seba za pokrm. Ale uverí tomu svet? Na svete je už dvoj tisícročný zápas o toto uverenie, o vieru v jedinečné, originálne a neopakovateľné stretnutie s Božím Synom, ktorý svojich verných živí Božím slovom, Eucharistiou a dennodenne im zosiela svetlo Ducha Svätého, aby neuverili žurnalistickým „kačiciam“ a poverám, nielen o piatku 13.-steho. Avšak nie je pravdou, že národ a národy viac ako pravdu, Božiu pravdu, milujú sladké lži a klamstvá?
Absolútna sloboda: viem žiť skromne a viem aj oplývať
História však pozná aj iné prípady, prípady ľudí, ktorí nenaleteli na sladké lži a klamstvá: Titus Zeman, Sestra Zdenka, Peter Pavol Gojdič, Vasil Hopko, Anka Kolesárová… Pred takmer dvetisíc rokmi jeden vzdelaný človek, ktorý sa však tiež rád nechal klamať, tento vzdelaný človek sa pri Damasku stretol so vzkrieseným Ježišom. Vlastne to bol vzkriesený Boží Syn, Boží Baránok, ktorý stretol tohto človeka menom Šavla a zmenil jeho srdce, zmenil aj jeho meno. Už nie Šavol, ale Pavol. Vďaka tomuto stretnutiu a Božej milosti nakoniec Pavol hlboko ľudský dozrel. Už nedával na sladké ľudské rečičky, dával na Ježišovo slovo. Tento Apoštol Pavol v dnešnom Božom slove hovorí úžasné slová: „Bratia, viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Apoštol Pavol tak správne rozlišuje a stáva sa absolútne slobodným človekom. A slobodnými sa stávajú aj veriaci z komunity vo Filipách. Ako sa to prejavilo? Službou, darovaním seba. Nemuseli, a predsa z lásky k Bohu poslúžili Pavlovi. Toto je tá správna zrelosť: vedieť správne rozlišovať, vedieť rozlíšiť, čo je pre môj život, pre môj večný život v tejto chvíli najdôležitejšie, lebo tá ďalšia už prísť nemusí. Toto je správnou zrelosťou človeka: neuveriť klebetám a poverám, ale Božiemu slovu, ktoré nás jednoznačne vedie k slobode a láske. Toto je správna zrelosť človeka: byť otvorený pre službu Bohu a ľuďom.
Lenže ako národ správne dozreje, keď si mnohí myslia, že najdôležitejšia nie je v tejto chvíli svadba kráľovho syna, Božie slovo a Eucharistia, ale prachy, prachy, prachy… Ako nám potom koniec koncov chutia sladké klamstvá, lži a povery, keď je z toho dobrý biznis…
No svadba kráľovho syna má predsa navrch, oveľa, oveľa, oveľa navrch. Ona je prejavom radosti, cti, lásky, slobody a života, večného života. A kto by nechcel byť slobodným, kto sa by sa nechcel radovať naozaj a navždy?
Jozef Žvanda
Foto: Internet