No Samuel mu odvetil: „Vari Pán chce zápalné a krvavé obety, a nie skôr poslušnosť Pánovmu slovu? Veď poslušnosť je lepšia ako obeta a počúvať je viac ako obetovať tuk baránkov. Lebo odbojnosť je ako hriech veštenia a svojvoľnosť ako zločin modlárstva. A pretože si opovrhol Pánovým slovom, Pán opovrhne tebou nebudeš kráľom.“ (1 Sam 15, 16-23)
Pre svoju neposlušnosť voči Bohu, je prvý kráľ Izraela, Šaul, zbavený svojej služby, už nie je kráľom a na jeho miesto príde iný.
Boh ústami proroka Samuela odkazuje nielen kráľovi Šaulovi, ale ponad stáročia aj nám: „Veď poslušnosť je lepšia ako obeta a počúvať je viac ako obetovať tuk baránkov.“ Čo znamenajú tieto slová? Nad všetky naše modlitby, obety, pôsty a pokánie náš Boh túži, aby sme mu dôverovali a aby sme do svojho života s poslušnosťou prijali jeho slovo. Veď práve dôvera a poslušnosť voči Bohu má byť ovocím všetkého nášho duchovného snaženia.
Možno nie vždy rozumieme Bohu, možno nie vždy rozumieme udalostiam, ktoré vstupujú do nášho života, možno nie vždy rozumieme nariadeniam našich predstavených, či už štátnym alebo cirkevných. Ako Panna Mária, aj my máme o tom všetkom uvažovať a s pomocou Ducha Svätého a dobrej rady múdreho človeka správne a kriticky rozlišovať a napokon urobiť zrelé rozhodnutie.
Ak udalosti, ktorú prežívame, celkom nerozumieme, avšak napriek tomu sa od nás pre spoločné dobro očakáva naše rozhodnutie, ak dané rozhodnutie nie je vyslovene namierené proti Božím prikázaniam a proti nášmu svedomiu, potom máme s poslušnosťou dané rozhodnutie prijať.
Poslušnosť je spojená s pokorou a s dôverou voči Bohu a človeku. Poslušnosť voči Božím, Cirkevným a štátnym zákonom je zárukou jednoty, radosti a pokoja v každej spoločnosti, ale aj v každom spoločenstve, doma, v škole či na pracovisku. Naopak neposlušnosť, ktorá je ovocím nesprávnej subjektívnej interpretácie jednotlivých udalostí ľudského života prináša nejednotu, bolesť a smútok. Presne to sa stalo prvému kráľovi Izraela, Šaulovi.
Text a Foto: Jozef Žvanda