V pondelok 15. marca 2021 sme v evanjeliovej perikope stretli Ježiša opäť v Káne Galilejskej, kde pred časom na miestnej svadbe urobil svoj prvý zázrak, keď tu premenil vodu na víno, a tak mladých novomanželov zachránil od možných nepríjemností. Dnes, keď je tu Ježiš opäť, prichádza za ním istý kráľovský úradník, ktorý má v Kafarnaume chorého syna a prosí Ježiša, aby šiel s ním a aby mu uzdravil jeho dieťa, ktoré je na pokraji života a smrti. Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. (Jn 4, 43-54)
Tento evanjeliový príbeh nám môže pomôcť k tomu, aby sme na chvíľu pouvažovali o mužskej identite, o našej mužskej identite, a zvlášť o identite otca. Vo svete totiž jasne badáme krízu identity nás mužov, ktorá sa pretavuje do krízy otcovstva a tá do krízy rodiny, do mnohých kríz v spoločnosti, v politike, v kultúre, ale aj v Cirkvi. Práve na týchto miestach máme my muži niesť zodpovednosť. A práve na týchto miestach, kde sa od nás mužov očakáva zodpovednosť, rozvážnosť a odvaha, práve na týchto miestach my muži často zlyháme. A potom sa stáva, že opúšťame svoju rodinu, svoju manželku, svoje deti. Nám mužom – kňazom sa stáva, že opúšťame svoju duchovnú službu a svoje ovečky nechávame napospas dravým vlkom. Nuž čo z daného evanjeliového stretnutia Ježiša s istým kráľovským úradníkom vyplýva pre identitu nás mužov – otcov?
- Otec nie je iba ten, kto fyzicky plodí syna, to nestačí. Skutočný otec plodí svojho syna a dcéru aj duchovne, tzn. že svojho syna a dcéru aj vychováva, že pri svojich deťoch stojí a stráca s nimi svoj čas.
- Otec slúži životu, plodí svoje dieťa pre život a chce, aby dieťa, ktoré splodí, žilo. Skutočný otec chráni život a má úctu k životu.
- Otec sa teší zo svojho dieťaťa a je na neho hrdý. Otec však so svojim dieťaťom dokáže aj trpieť. V živote platí, že ak je dieťa šťastné, otec a mama sú desaťnásobne šťastní. Ak však dieťa trpí, otec a mama trpia stonásobne viac.
- Otec dokáže pre svoje dieťa aj plakať od radosti, ale aj od bolesti. Ja som tak videl svojho otca plakať, keď môj starší brat, najstarší syn, narukoval na vojenčinu. Vtedy som videl svojho otca plakať od smútku. Môjho otca som videl plakať od radosti večer po mojej kňazskej vysviacke. Keď sme už boli všetci doma, vtedy sa môj otec od radosti rozplakal. Slzy nám mužom nezaškodia, slzy totiž očisťujú oči, naše oči a srdce.
- Otec miluje svojho syna a dcéru aj tým, že je primerane náročný a učí svoje dieťa zodpovednosti, láske, úcte a pracovitosti. Otec má naučiť svojho syna fyzicky pracovať, tak aj mama má svoju dcéru učiť viesť domácnosť, učiť ju variť…
- Otec vie viesť aj duchovný boj o svoje dieťa tak, ako otec z podobenstva o Márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi. Keď deti dospejú, je otec často už bezmocný, a tak neraz podstupuje duchovné zápasy o dušu svojho syna a dcéry. Avšak vtedy, keď je slabý, vtedy je skutočne mocný.
- Otec sa za svojho syna, za svoju dcéru, modlí, lebo sám si uvedomuje náročnosť výchovy, ako tu potrebuje pomoc od Boha, ktorý je prvým a najdôležitejším vychovávateľom.
- Otec sa kvôli dieťaťu dokáže priblížiť k Bohu, ktorého prijme za svojho Boha. Veď je to práve otec, ktorý má byť kňazom doma v rodine a jeho najdôležitejšou úlohou je naučiť svoje deti milovať, milovať Pána Boha, bratov a sestry, milovať seba a milovať celý stvorený svet.
- Otec čerpá svoje otcovstvo z Otcovstva Boha, ktorý je našim nebeským Otcom a od ktorého sa odvádza každé pozemské otcovstva.
Ďakujeme Ti, Nebeský Otec, že sme Tvojimi synmi a dcérami, že sme Tvojimi milovanými synmi a dcérami. Ďakujeme Ti, Nebeský Otec, že aj nás pozývaš k otcovstvu, v ktorom sa máme inšpirovať Tebou, Tvojím Otcovstvom. Pomôž nám mužom dozrieť v skutočných Božích mužov, v srdciach ktorých planie nesmierna láska k Tebe a k životu. Amen
Text: Jozef Žvanda
Foto: Internet