Prečo nemá človek súdiť druhého človeka? Problém je v tom, že sme ranení prvým hriechom, ktorý ovplyvňuje aj náš pohľad. Dôsledkom ranenej ľudskej prirodzenosti je aj to, že seba vidíme v pozitívnom svetle a iných v negatívnom svetle. Ďalším problémom je to, že veci vidíme iba z jedného uhla pohľadu. Nie vždy ich vidíme komplexne. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že do ľudského srdca nevidíme, nepoznáme dôvody, pre ktoré tento alebo tamten človek konal tak či onak. Niekedy náš pohľad môže zatemňovať aj zranenie, ktoré nám urobil ten či onen človek, náš hnev.
Súdiť človeka je nesmierne ľahké, lenže tieto ľudské súdy zo spomínaných dôvodov sú kontraproduktívne, nebudujú, ale pôsobia deštrukčne. Ako teda postupovať?
Ježiš nás napomína, že nemáme súdiť, odsudzovať, lebo takto budeme príliš povrchní a človeku nepomôžeme, skôr mu ublížime. Na inom mieste nám predsa Ježiš dáva vhodný prostriedok, keď nás poučuje, aby sme si problém s dotyčnou osobou vyriešili najprv medzi štyrmi očami. Ak neposlúchne, aby sme si pozvali dvoch svedkov. Ak ani vtedy neposlúchne, aby sme to povedali predstavenému. A ak ani vtedy neposlúchne, aby sme sa k nemu správali ako k pohanovi. Ale aj k pohanovi máme mať úctu. Nemáme milovať iba tých, ktorí nás milujú. Ak nás dotyčná osoba neposlúchne, tak sv. Ján Pavol II. nás pozýva k tomu, aby sme jeho egoizmus vyvážili našou obetou. Keď už nič nemôžeme, predsa ešte môžeme veľmi veľa. Môžeme sa za dotyčného človeka modliť.
Jozef Žvanda
Foto: Internet