Lebo každý, kto naň s vierou pozrie, bude zachránený…
Ak pozeráme na kríž len telesnými – fyzickými očami, vtedy sa vzpierame a búrime. Ale ak na kríž pozeráme srdcom a očami viery, vtedy vnímame to, čo napísal Svätý Ján: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)
My máme lásku. Boha, ktorý je láskou. Chceme si však pripomenúť, že na kalvárií boli tri kríže, ale iba z jedného kríža k nám prichádza spása. Všetci traja ukrižovaní boli obvinení Rímom zo vzbury a boli ako politickí zločinci popravení. Rím stanovil pre politických odsúdencov smrť ukrižovaním. Na strednom kríži je nápis „Židovský Kráľ“, teda „robil sa židovským kráľom“. Ale i ďalší dvaja ukrižovaní sú vlastne popravení za vzburu voči Rímu, voči politickej moci, a tak ich vnímajú aj tí, ktorí túto popravu vykonávajú – toto sú zločinci a vzbúrenci voči zriadeniu.
Na druhom kríži je zločinec, ktorý sa vzbúril voči Rímu a búri sa aj voči Bohu. Mesiáš, ty, ktorý si uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a utíšil búrku na mori, urob, aby som zostúpil, z kríža. Vytrhni ma z tohto utrpenia, pomôž mi. Je to srdce naplnené vzburou, šomraním a toho je okolo nás skutočne dosť. Nakoniec, počuli sme to aj v prvom čítaní. Vzbura a šomranie sú ako jedovaté hady. Oni ničia zvnútra náš život, ale aj život v spoločnosti, život v rodine.
Na pravom kríži od Krista visí iný zločinec, ktorý je tiež popravený za vzburu voči Rímu, ale kríž a utrpenie ho priviedli k pokore a vie, že potrebuje pomoc. Preto hovorí : „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ A Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 42-44)
A na tom prostrednom kríži visí Kristus a my počúvame, čo hovorí. A Ježiš volá – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?! Sú to slová strachu, beznádeje, zúfalstva, slová človeka, ktorý je úplne opustený, a ktorému sa zdá, že sa všetko zrútilo, že všetko skrachovalo. Ale potom, keď pri tomto kríži ešte chvíľu ostaneme, počujeme aj iné slová – otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. A to je nádej, to je víťazstvo nad zúfalstvom a nad smrťou. Z tohto kríža prichádza nádej, cesta ďalej dopredu.
O každom človeku možno povedať, že sú v jeho živote prítomné tieto tri kríže. Každý z nás je svojím spôsobom ukrižovaný a životom kráča so svojím krížom na pleciach. Je pritom dôležité uvedomiť si, na ktorom kríži sa nachádzame. Niekedy môže byť v našom živote prítomný kríž ľavého lotra, kríž vzbury, rebélie a neprijatia. A tak sa človek búri, ale tragédiou je, že namiesto kríža, ktorý odmieta , a ktorý odhadzuje, prichádzajú do jeho života ďalšie kríže a prichádza ich často oveľa viac, a potom sa človek stáva krížom aj pre ľudí okolo seba. A tak namiesto pokoja a vykúpenia prináša do sveta ešte viac utrpenia. Alebo je možno v našom živote prítomný kríž toho pravého lotra. Uvedomili sme si, že sme len ľudia. Možno sme chceli byť čímsi viac, tak ako ten lotor, ktorý sa vzbúril. Keďže dobre ovládal zbraň, myslel si, že sa mu nič nemôže stať, a že má všetko pod kontrolou. Ale keď sa ocitol na kríži, uvedomil si, že je iba človek, že má iba dve ruky a dve nohy… A tak aj my, Máme svoj vymedzený čas života, máme svoju minulosť, rodinu, z ktorej vychádzame a jednoducho nevieme preskočiť samých seba, ani svoje zdravie, ani tú kondíciu života… A tak aj nás kríž naučil pokore. Uvedomujeme si, že sme naozaj iba ľudia, že potrebujeme pomoc, potrebujeme Boha, potrebujeme vykúpenie. Koľko ľudí mi len o tom hovorí: páter, táto choroba ma naučila veriť, v tejto skúške som sa naučil byť pokorný. Naučil som sa modliť. Kde by som bol bez toho či onoho kríža? Táto skúška ma naučila pravde o živote. Nie, nechceme na tomto mieste vyzdvihovať nejakú formu martýrstva, ale sami by ste to predsa mohli dosvedčiť, ako nás často kríž naučí pokore, trpezlivosti, alebo hoci len ochote Vziať ruženec do rúk a prosiť Boha o pomoc.
Ale taktiež veríme, že môže byť v našom živote prítomný aj ten prostredný kríž, Kristov kríž. Tento kríž odlišuje kresťanov od všetkých iných náboženstiev, tento kríž všetkých kresťanov zjednocuje. Ľudia nám často hovoria –klaniate sa utrpeniu,. Ale nie je to pravda. My sa klaniame tomu, kto išiel v tomto živote pravdou až do konca. Miloval až dokonca a stálo ho to život. Ježiš tu na zem neprišiel zahrať nejakú scénku a keď už bolo toho dosť, nepovedal – končíme, vraciam sa k otcovi. Nie, Ježiš niesol svoj kríž až do konca, až do toho strašného konca. A tak keď voláš k Bohu – Bože môj, prečo si ma opustil, musíš si uvedomiť, že tieto slová pred nami už niekto vyslovil. Bol to Kristus pred 2000 rokmi. Aj on prežil opustenosť Bohom, tú strašnú samotu, ten prechod cez dolinu smrti. A po ňom milióny a milióny ľudí v koncentračných táboroch, na onkologických klinikách… A my vieme, v akých ťažkých situáciach tí všetci volajú – Bože môj, prečo si ma opustil. Ale Kristus nás vedie ďalej, lebo on na kríži premohol všetko zlo aj beznádej a zúfalstvo, keď hovorí – otče, do tvojich rúk porúčam svoj život. Teda nie do rúk osudu, nie do rúk krutej smrti, nie do rúk hrobu a zániku, ale do tvojich rúk, Otče. To je jediná nádej, ktorú na tejto zemi máme. Aj my spolu s Kristom porúčame svoj život Bohu. Vo chvíľach radostných i ťažkých. A predovšetkým vo chvíli smrti voláme – otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha, svoj život. A nič, čo je v božích rukách, sa nestratí, tak ako sa nestratil ani Kristov život, ale otec ho vzkriesil na tretí deň. Rovnako sa nestratí nič z toho, čo prežívame my. Všetko to krásne, čo sme vložili do božích rúk, sa nám vráti späť.
Chceme si dnes uvedomiť, že Kristov príbeh nekončí na kríži. Aj keď máme kríž neustále pred očami a kresťanstvo je predovšetkým náboženstvom kríža, ale zároveň je aj náboženstvom víťazstva. Je pravdou, že všetko sa to odohráva na kríži. Ale tak ako to slávime v eucharistií, život víťazí nad smrťou, dobro víťazí nad zlom a láska víťazí nad nenávisťou. A tak je dobré v závere týchto misí sa pri pohľade na kríž spýtať, s kým vlastne som na kríži? Som s tým ľavým lotrom v neustálej vzbure voči svetu a voči Bohu a prinášam do sveta ešte viac utrpenia? Som s tým pravým lotrom na kríži pokory a trpezlivosti a uvedomujem si, ako potrebujem pomoc a záchranu? Alebo som na kríži aj s Kristom, jediným spasiteľom a záchrancom tohto sveta?
Amen