Naši synovia a dcéry, naši študenti, ktorých sme duchovne plodili a rodili počas ich štúdia na Katolíckej univerzite v Ružomberku, sa k nám pomaly vracajú. Dennodenne k nám prichádzajú v modlitbe. Keď sa prichádzam stíšiť do Kaplnky sv. Alberta na Hrabovskej ceste, v duchu si na nich spomínam a rovnako aj moji spolubratia kňazi z UPaC Jána Vojtaššáka. V tej chvíli, či v tých chvíľach pred Bohostánkom nám mysľami prebehnú mnohé tváre, mnohí, s ktorými sme na našej univerzite pod Čebraťom prežili prvé roky mladej univerzity, niekoľko rokov, keď sme sa spolu spoznávali a v radostiach a nádejach, v starostiach a úzkostiach navzájom dozrievali. Dennodenne k nám takto prichádzajú.
Sú však aj iné stretnutia. Keď ich po niekoľkých mesiacoch a rokoch zazrieme na pôde našej Alma mater, občas sme v rozpakoch. Tak je to so mnou a s mojimi spolubratmi. Najprv sme v pomykove, či sú to oni, už naozaj dospelí, vážnejší a krásni, prečistení ohňom prvých skúšok. A potom prichádza radosť, hlboké objatie a dlhočizné rozhovory o sebe, o univerzite, o živote. Mnohí takto prichádzajú a aké je krásne, že sa majú kam vrátiť, domov…
Niektorých stretneme vo svete, v zahraničí, v Amerike, Austrálii, v Madride či v Paríži. Veď posledné Svetové dni mládeže boli aj o tom, aj preto sa ich rád zúčastňujem, že tam stretnem svojich, našich.
A sú ešte iné stretnutia. Také sme zažili v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, v Kňazskom seminári v Košiciach, v Nitre, v Badíne či v rehoľnom dome pátrov Verbistov v Bratislave. Takéto stretnutia sme zažili v Kláštore sestier Satmárok vo Vrícku či v Kláštore Bosých sestier Karmelitánok v Detve. Všade tam sme zažili svedectvo Božieho dotyku. Boh sa dotkol našich študentov a tí sa rozhodli kráčať za Kristom. Tam sme ich stretli šťastných a v tichosti kráčajúcich. S niektorými z nich sa nám podarilo aj porozprávať na kameru. V závere tohto článku nájdete internetové odkazy na spomínané rozhovory, svedectvá.
Toto sú návraty našich synov a dcér. O pár mesiacov odídu ďalší a potom ďalší. Odídu, ale v skutočnosti neodídu. Kto už raz vstúpil na túto univerzitnú pôdu, už sa z nej vytratiť nemôže. Zostáva v našich modlitbách a spomienkach a vždy sa sem môže vrátiť, domov. Aj o tom je naša Katolícka univerzita v Ružomberku.
o. Jozef Žvanda
Absolventi – svedectvá